Rašelinový saprický Ots horizont

Rašelinový horizont, ktorý obsahuje do 30 % nerozložených zvyškov rastlinných pletív bylín (zvyšok je značne rozložený, charakter rastlinných zvyškov sa nedá identifikovať).

Rašelinový folický Otl horizont

Rašelinový horizont, obsahujúci viac než 70 % zvyškov nerozložených častí rastlinných pletív bylín, z toho najviac šachorovitých rastlín (Cyperaceae), hlavne ostríc (Carex spp.).

Lat. folium "list"

Nerozložené zvyšky stoniek a listov šachorovitých rastlín (Cyperaceae) v slatinnej rašeline, tvoriacej časť výplne zazemneného dunajského ramena na Žitnom ostrove, pri obci Dolný Bar, lokalita "Petre". Foto © P.Pišút.

Rašelinový mezický Otm horizont

Rašelinový horizont, ktorý obsahuje 30 - 70 % nerozložených rastlinných pletív bylín.

Rašelinový fibrický Otf horizont

Rašelinový horizont, ktorý obsahuje 70 a viac % nerozložených rastlinných pletív, z toho najviac machov.

Lat. fibra "vlákno"

Fibrická rašelina z hĺbky 60-80 cm s fosílnym plodom bližšie neurčenej močiarnej rastliny. Prechodné rašelinisko na svahovej terase, spodina pôdy zo zvetralín paleogénneho pieskovca. Foto © P.Pišút

Organozem modálna (1), Žiar

Organozem modálna, kyslá, Žiar, Dolinky. Prechodné rašelinisko na svahovej terase, spodina pôdy zo zvetralín paleogénne pieskovce. Foto © P.Pišút

Pôdny profil
0-110 cm Otm (Otf?)

Vegetačný kryt: mokradná vegetácia s Equisetum telmateia, Menyanthes trifoliata, Trollius europaeus, Carex panicea, Carex davalliana, Crepis paludosa, Cirsium palustre, Juncus sp., Filipendula ulmaria, Mentha aquatica, Lathyrus pratensis, Deschampsia caespitosa, Molinia coerulea, Pinguicula vulgaris, Eriophorum sp. a i.

Organozem modálna (OMm)

Organozem s rašelinovým fibrickým (vrchoviskovým) Otf-horizontom (nad 50 cm), alebo s humolitovým Oh-horizontom (nad 100 cm).

Otf-Gro-Gr
Oh-Gro-Gr

Organozem modálna (1), Žiar

Pôdy minerálne silné

Minerálne silné pôdy sa tvoria najmä na horninách:

trachyt
syenit
znelec
andezity
amfibolity
vápence
dolomity
niektoré ílovité bridlice.

Kambizem podzolová (1), Horný Smokovec, Vysoké Tatry

Pôdny profil:
0-2 cm: Oo
2-10 cm: Aup
10-40 cm: Bvs, obsah skeletu 15 % (0.6-1 cm)
40-70 cm: B/C, obsah skeletu 10 % (0.5-1 cm)

Kambizem podzolová (KMp), Vysoké Tatry, Horný Smokovec, asi 50 m južne od tatranskej dráhy, nadmorská výška okolo 900 m n. m. Zvažujúci sa chrbát z fluvio-glaciálnych sedimentov rozplavenej morény, pôdotvorný substrát: hlinitý piesok s drobným štrčkom.

Vegetačný kryt: zvyšok porastu po veternej kalamite - borovica lesná (Pinus sylvestris), smrekovec (Larix decidua). Kry: ojedinele baza červená (Sambucus racemosa). Bylinný podrast: čučoriedka (Vaccinium myrtillus), slmz (Calamagrostis sp.), Maianthemum bifolium, semenáčiky jaseňa (Fraxinus excelsior).

Ranker modálny (1), Žiarska dolina

Ranker modálny (pedotop), silne skelatnatá lesná pôda so silikátovým A-horizontom zo zvetralín granitoidov. Západné Tatry, Žiarska dolina, sutinové úžľabinové spoločenstvo na úpätí svahu Baranca v pásme smreka.

Umbrický podzolový horizont Aup

Umbrický horizont, ktorý má vybielené zrná po translokovaných (vyplavených) oxidoch železa Fe2O3.

Kambizem podzolová (KMp)

Kambizem s kambickým podzolovým Bvs-horizontom, bez prítomnosti eluviálneho E-horizontu.

Aup
Bvs
B/C
C

Kambizem podzolová (1), Vysoké Tatry
Kambizem podzolová (2), Nízke Tatry, Jasná

Pedológia.

Šály, R., 1998. Pedológia. Skriptá, TU vo Zvolene, Zvolen, 177 s.

Litozem modálna (1), Prosiecka dolina

Pôdny komplex litozeme modálnej až organogénnej, karbonátová varieta s rendzinou litozemnou. Chočské vrchy, Prosiecka dolina.

Piesok

Minerálne pôdne častice rozmerov 2.0-0.05 mm. Jedna z hlavných zrnitostných frakcií jemnozeme.

Kremenný piesok
Nekremenný piesok

Rendzina sutinová, Prosiecka dolina

Rendzina sutinová, Prosiecka dolina

Pôdy minerálne veľmi slabé

Minerálne veľmi slabé pôdy vznikajú najmä na horninách:

kremence
kremité pieskovce
kremité viate piesky.

Pôdy minerálne veľmi silné

Minerálne veľmi silné pôdy vznikajú najmä na horninách:

gabro
diabáz
diorit
bazalt (čadič) a jeho tufy
melafýr (tufy)
niektoré vápence
niektoré sliene.

Klasifikácia zrnitostných frakcií podľa Kopeckého

Upravená verzia:

Názov frakcie / priemer častíc (mm):

koloidný íl: pod 0.0001 mm
fyzikálny íl: pod 0.001 mm
jemný prach: 0.001-0.01 mm
ílovité častice (I. frakcia): pod 0.01 mm
prach - (II. frakcia): 0.01-0.05 mm
práškový piesok (III. frakcia): 0.05-0.1 mm
piesok (IV. frakcia) - 0.1-2.0 mm
skelet: nad 2 mm
krúpovitý piesok: 2-5 mm
drobný štrk: 5-10 mm
hrubý štrk: 10-50 mm
kamene - nad 50 mm

Metodika pre zostavenie pôdnych a pedogeochemických máp

Čurlík, J., Šefčík, P., Šurina, B., 1998. Metodika pre zostavenie pôdnych a pedogeochemických máp. Výskumný ústav pôdnej úrodnosti, Bratislava, 50 s.

Subhorizont meliny Ooh

Najspodnejší opadankový subhorizont tmavosfarbených organických látok s vyšším obsahom uhlíka. Humifikačné procesy v ňom už pokročili natoľko, že pôvodná štruktúra organických zvyškov už nie je rozpoznateľná a dochádza aj k premiešavaniu s minerálnym podielom pôdy (viac než 70 % amorfnej org. hmoty, s podielom minerálnych častíc do 30 %).

Subhorizont drviny Oof

Fermentačný opadankový subhorizont, v ktorom rastlinné zvyšky sú už čiastočne rozložené, ale pôvodná štruktúra sa ešte dá rozpoznať (10 - 70 % amorfnej organickej hmoty).

Subhorizont opadu Ool

Opadankový subhorizont, pozostávajúci z ihličia, lístia, raždia, kôry a zvyškov lesných bylín bez ich intenzívnejšieho rozkladu (obsah amorfnej organickej hmoty pod 10 %).
Obr. Minuloročná opadanka drevín lužného lesa (= topoľa čierneho, jaseňa štíhleho, a i.), t. j. subhorizont opadu Ool a rašiace jarné byliny (cesnak medvedí, scila) na stanovišti fluvizeme. Bratislava, Vlčie Hrdlo.

Obr. Surový humus - hrubá vrstva nadložného opadu, pozostávajúceho hlavne z ihličia kosodreviny (Pinus mugo) na stanovišti podzolu kambizemného. Západné Tatry, hrebeň Baranca.

Ochrický slaniskový Aos horizont

Ochrický horizont s obsahom vodorozpustných solí 0.3-1 %, ak pH v H2Oje pod 8.4, resp. jeho elektrická vodivosť je 4-15 mS.cm-1.

Všeobecná pedogeografia

Mičian, Ľ., 1977: Všeobecná pedogeografia. Skriptá PríFUK, Bratislava, 154 s.

Ochrický slancový horizont Aon

Ochrický horizont, ktorý má pH v H2O nad 8.4 a obsah Na+ v sorpčnom komplexe 5-15 %.

Kambizem modálna (2), kyslá, Devínska Kobyla

Location: Malé Karpaty Mts., Slovakia
Elevation:  500 m a. s. l.
Author of the photographies: P. Pišút ©
Land use: Nature Reserve
Vegetation: oak woodland
Classification MKSP (2000): Kambizem modálna, kyslá 
Classification WRB (2006): Cambisol, dystric
Parent rock: Weathering material derived from quartzite

Južný svah pod vrcholom Devínskej Kobyly, sklon 40-45 stupňov, lesný porast: kyslá dubina s chlpaňou (Luzula luzuloides), konvalinkou (Convallaria majalis) a Viscaria vulgaris.

0-20 cm Aoq

20-65 cm Bv, hlinitý piesok + skelet

nad 65 cm B/C horizont

Kambizem modálna (KMm)

Kambizem bez ďalších podpovrchových diagnostických horizontov alebo ich náznakov.

Aoq-A/Bv-Bv-B/C-C
Au-A/Bv-Bv-B/C-C

Kambizem modálna (1) na viatych pieskoch, Borská nížina
Kambizem modálna (2), kyslá, Devínska Kobyla
Kambizem modálna (3), Bratislava, Karlova Ves
Kambizem modálna (4), Bratislava, Sitina
Kambizem modálna (5), Turecká
Kambizem modálna (6), Havešová

Semiaridný interval

Lat. aridus „suchý, vyprahlý“), semi- "napoly"

Charakterizuje vlhkosť pôdy v rozmedzí hydrolimitov bod zníženej prístupnosti až bod vädnutia. Sací tlak pôdnej vody zodpovedá hodnote pF 3.3 – 4.2. Pôdna voda má zníženú pohyblivosť + prístupnosť pre rastliny. Rastliny sú v tomto intervale už nedostatočne zásobené vodou, pretrvávanie tohto intervalu podstatne znižuje úrody.

Semiuvidický interval

Vlhkostný interval pôdy, ohraničený hydrolimitmi poľná kapacita až bod zníženej prístupnosti. Pôdna voda je pre rastliny ľahko prístupná (sací tlak pF 2.5 – 3.3). Najpriaznivejší vlhkostný stav pôdy z ekologického a agronomického hľadiska, optimálno vodno-vzdušné pomery. Dobré zásoby využiteľnej vody, dostatok vzduchu v pôde.

Uvidický interval

Lat. uvidus "vlhký"

Vlhkostný interval charakterizuje vlhkostný stav pôdy v rozpätí plná vodná kapacita – poľná kapacita
- voda vypĺňa všetky kapilárne + časť nekapilárnych pórov
- sací tlak pôdnej vody: pF 1.3 – 2.5
- vysoké až nadbytočné zásoby pre kultúrne plodiny

Aquatický stav vlhkosti pôdy

Lat. aqua "voda"

V tomto vlhkostnom intervale sa pôda nachádza, ak je nasýtená na plnú vodnú kapacitu. Všetky póry sú vyplnené vodou (obsah vody = pórovitosť). Nedostatok vzduchu v pôde vyvoláva redukčné procesy. Bahnisté a močiarne pôdy mokradí.

Vodný režim pôd - ekologická klasifikácia

Ekologická klasifikácia vlhkosti pôdy člení celý rozsah vlkosti na šesť vlhkostných intervalov (Kutílek, 1971 in Fulajtár, 2006):

Aquatický stav
Uvidický interval
Semiuvidický interval
Semiaridný interval
Aridný interval
Hyperaridný interval

Zdroje pôdnej vody

Dážď
Sneh
Hmly
Rosa
Kondenzácia vodných pár v pôdnom vzduchu
Kapilárny zdvih (výstup)
Bočný prítok
Záplavy

Aktívna (aktuálna) reakcia pôdy

Suspenzia (vodný výluh) zeminy vo vode

- je podmienená prítomnosťou tzv. voľných zlúčenín v pôde (voľné kyseliny, rozpustné soli atď. )
- výmenné ióny neprechádzajú zo sorpčného komplexu do roztoku

Konvenčné miešanie vzorky pôdy s destilovanou vodou:
1 : 2,5
1 : 5 zrašelinené zeminy
1 : 10 rašeliny

Hodnotenie výsledkov stanovenia aktívnej (aktuálnej) reakcie pôdy

Reakcia pôdy

Pojem pH
Alkalická reakcia
Mierne alkalická reakcia
Neutrálna reakcia
Kyslá reakcia
Aktívna (aktuálna) reakcia pôdy
Výmenná reakcia pôdy
Mapa pôdnej reakcie / pH (Pôdny portál VÚPOP)
Acidifikácia
Alkalizácia
Tlmivé minerálne systémy
Kyslé dažde

Kyslá reakcia

- pH pôdy (horizontu) pod 6.5
- pôda neobsahuje karbonáty
- sorpčný komplex nenasýtený
- humusové kyseliny môžu kyslosť zvýšiť až na pH 3.5.

Naše pôdy (poľnohospodárske).

Bielek, P., Šurina, B., Ilavská, B., Vilček, J., 1998. Naše pôdy (poľnohospodárske). Vydal Výskumný ústav pôdnej úrodnosti, Bratislava, 82 s.

Príručka terénneho prieskumu a mapovania pôd.

Čurlík, J., Šurina, B., 1998. Príručka terénneho prieskumu a mapovania pôd. Výskumný ústav pôdnej úrodnosti, Bratislava, 134 s.

Pedon

Fyzikálne vlastnosti pôd.

Fulajtár, E., 2006. Fyzikálne vlastnosti pôdy. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava, 142 s.

Štruktúra pôdy

štruktúra pôdy - základné členenie
Štruktúra pôdy podľa tvaru agregátov
Štruktúra pôdy podľa pôvodu

Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska.

Kol. 2000. Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska. Bazálna referenčná taxonómia. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava, 74 s.

Fulvokyseliny

Humínové kyseliny

Model štruktúry humínovej kyseliny

Skelet

Pôdne minerálne častice väčšie ako 2 mm. Súčasť zrnitostného zloženia pôd vyvinutých na zvetralinách pevných hornín a na štrkových alúviách.

Hlavné zrnitostné frakcie:

š t r k: častice veľkosti 2-50 mm
k a m e n e: častice veľkosti 50-250 mm
b a l v a n y: kamene veľkosti nad 250 mm.

Obsah skeletu
Zloženie skeletu
Veľkosť skeletu
Tvar skeletu
Opracovanie skeletu
Stupeň zvetrania skeletu

Jemnozem

Častice (frakcia pôdy) menšie ako 2 mm. Rozmer 2 mm pre oddelenie jemnozeme od skeletu bol zvolený preto, lebo je hornou hranicou kapilárneho pohybu vody. Jemnozem je podstatnou zložkou pôdy, ktorá ovplyvňuje všetky základné pôdne vlastnosti. Všetky základné analýzy pôdy sa stanovujú na vzorkách jemnozeme a ich výsledky charakterizujú pôdu ako celok (Fulajtár, 2006).
Hlavné zrnitostné frakcie jemnozeme:

Piesok
prach
íl

Pôdny typ

V morfogenetickom klasifikačnom systéme pôd Slovenska je to súbor pôd s rovnakými diagnostickými horizontami (ich sledom). U niektorých pôd je identifikovaný aj kombináciou diagnostický horizont - pôdotvorný substrát (napr. rendzina, pararendzina).

Pôdny podtyp (subtyp)

V morfogenetickom klasifikačnom systéme pôd Slovenska je to kategorizácia a identifikácia pôdy podľa vyskytujúcich sa náznakov diagnostických horizontov. Sú to jednak typické (modálne) pôdne výtvory, jednak vlastne vývojové resp. priestorové prechody medzi jednotlivými pôdnymi typmi.

Pôdna forma

Najnižšia hierarchická jednotka systému pôdnej klasifikácie, pôdy do nej radíme podľa erózno-akumulačných znakov, humusovej formy (u lesných pôd), podľa formy nadložnej organickej hmoty.

Skupina pôd

Do niektorej z 10 skupín pôd triedime pôdne jednotky podľa typu hlavného pôdotvorného procesu a podľa hlavného (dominantného) diagnostického horizontu.

Skupina pôd antropických
Skupina pôd hnedých
Skupina pôd hydromorfných
Skupina pôd podzolových
Skupina pôd andozemných
Skupina pôd ilimerických
Skupina pôd iniciálnych
Skupina pôd salinických
Skupina pôd molických

Vodný režim pôd

Vodný režim pôd - hydrologická klasifikácia
Vodný režim pôd - ekologická klasifikácia

Momentálna vlhkosť pôdy

Voda v pôde

Formy pôdnej vody
Hydrolimity a potenciál pôdnej vody
Vodný režim pôd
Zdroje pôdnej vody
Momentálna vlhkosť

Genetický pôdny horizont

Časť pedonu spravidla paralelná s povrchom pôdy, so špecifickými morfologickými, fyzikálnymi, chemickými a biologickými znakmi a vlastnosťami, ktoré sú výsledkom pôdotvorných procesov (pedogenézy).

Varieta diagnostického pôdneho horizontu

Charakterizuje odlišnosti diagnostického pôdneho horizontu vyjadrené špecifickými fyzikálnymi, chemickými a biologickými znakmi.

Pôdna vrstva

Negenetický pôdny horizont. Časť profilu pedonu spravidla paralelná s povrchom pôdy, ktorá nevznikla pedologickými, ale geologickými alebo geomorfologickými procesmi. Vrstva je málo ovplyvnená pedogenetickými procesmi a je súčasťou pedonu. Príklad: striedajúce sa vrstvy štrkopiesku, piesku, hliny a pod. v spodine fluvizemí, ktoré vznikli prekladaním koryta ako súčasť fluviálno-geomorfologických procesov.

Subhorizont diagnostického pôdneho horizontu

Časť pôdneho horizontu spravidla paralelná s povrchom pôdy, zreteľne odlišná svojimi morfologickými znakmi. Príklad: opadankový horizont Oo má subhorizonty opadu Ool, drviny Oof a meliny Ooh.

Náznak diagnostického pôdneho horizontu

Vyjadruje zmenu, výraznosť alebo neúplný súbor znakov (parametrov) určitého diagnostického horizontu. Je to teda taký horizont, ktorý spĺňa len časť kritérií pre diagnostický horizont. Vyjadruje sa signatúrou v zátvorke, napr. Am(S)c, A(Bt)/C. Klasifikačne sa často prejavuje ako podtyp, napr. fluvizem s náznakmi slaniskového S-horizontu s obsahom vodorozpustných solí 0,3-1 % je fluvizem slanisková (FMs).

Diagnostický pôdny horizont

Dobre rozoznateľný genetický pôdny horizont, alebo pôdna vrstva so stanovenými diferenciačnými kritériami, ktorý slúži na klasifikáciu pôd.

N a d l o ž n é diagnostické horizonty
P o v r c h o v é diagnostické horizonty
P o d p o v r c h o v é diagnostické horizonty

Podpovrchové diagnostické horizonty

Iluviálny podzolový horizont Bs
Mramorovaný horizont Bg
Slancový horizont Bn
Iluviálny luvický horizont Bt
Kambický horizont Bv
Substrátový horizont C
Kalcikový horizont Ca
Glejový horizont G
Horizont pevnej podložnej horniny R
Placikový horizont Pl

Glejový redukčno-oxidačný horizont Gro

Glejový horizont, ktorý sa vytvára sa nad glejovým redukčným Gr horizontom. Premenlivý, škvrnitý horizont so striedaním oxidovaných a redukovaných domén, pričom sivá farba v matrici je zastúpená od 10 do 90 %, hnedá farba (pôvodnej zeminy) chýba.

Glejový redukčno-oxidačný horizont, karbonátový Groc. Fluvizem kultizemná karbonátová, Podunajská rovina, Bratislava - Rača. Karbonátový hlinitý aluviálny náplav, antropogénne premiestnený, s prímesou štrkopieskového skeletu, prítomnosť oxidačno-redukčných znakov (výskyt škvŕn Fe3+, Mn bročky); výskyt oxidačných švŕn nad 20 %.

Glejový redukčno-oxidačný horizont vyvinutý v silikátových naviatych pieskoch. Čiernica glejová, Borská nížina, 5.12.2008 © P. Pišút.

Kockovitá (orechovitá) štruktúra

Agregáty nad 5 mm majú zreteľný tvar šesťstena s ostrými hranami a rovnými plochami. Táto štruktúra vzniká ppôsobením jednomocných katiónov H a Na v Bg-horizontoch.

Drobnohrudkovitá štruktúra

Prevažne makroagregáty rozmerov 0,5-20 mm; dobre udržuje vodu, vzduch ľahko cirkuluje. Najvhodnejše podmienky pre rast rastlín a tvorbu humusu. Štruktúra, charakteristická pre humusové horizonty černozemí a čiernic.

Zrnitá štruktúra

Nevýrazné agregáty asi 0,5-5 mm; má podobné vlastnosti ako neštruktúrne pôdy. Štruktúra, charakteristická pre piesočnaté pôdy.

Substrátový mramorovaný Cg horizont

Substrátový horizont poznamenaný oglejením so zastúpením hrdzavej a sivej farby v matrici v rozsahu 10 - 80 %. Je súčasťou pesudoglejov.

Substrátový karbonátový Cc horizont

Substrátový horizont s obsahom karbonátov ≥ 0,3 %, predovšetkým CaCO3 vo forme prvkov, žíl, výplní pórov, konkrécií či popraškov.

Substrátový silikátový C horizont

Rovnomerne sfarbený substrátový horizont, neobsahujúci karbonáty (ich obsah je pod 0,3 %).

Ranker kambizemný (RNk)

Ranker s náznakmi kambického Bv-horizontu.

Au
(Bvu)
C
R

Ranker kambizemný (1), Severné Írsko

Ranker kambizemný (1), Severné Írsko

Ranker kambizemný, varieta nasýtený z bazaltových svahových sutín, Giant´s Causeway (Chodník Obra), Severné Írsko.

Reliktné pôdy

Pôdy, ležiace na povrchu (nie sú prekryté žiadnymi sedimentami), ktoré sa však vyvíjali v odlišných klimatických podmienkach, ako sú súčasné. Nie sú teda izolované od vplyvov dnešných pôdotvorných činiteľov a nenachádzajú sa v rovnováhe so súčasnými klimatickými podmienkami. Majú preto tendenciu k zmenám pôdnych procesov. Príkladom sú stredoeurópske černozeme; vznikli v teplejších klimatických podmienkach a dnes ich udržuje len poľnohospodárska činnosť človeka ("sekundárne kultúrne stepi"). Pokiaľ sú porastené lesom, prejavujú tendenciu k zmenám smerom k ilimerizovaným pôdam.

Recentné pôdy

Pôdy, ktoré sa vyvinuli vplyvom pôsobenia približne takej kombinácie pôdotvorných činiteľov, ktorá pôsobí aj v súčasnosti. Sú zhruba v rovnováhe so súčasnými bioklimatickými pomermi.

Recentné, reliktné a fosílne pôdy

RECENTNÉ PÔDY
RELIKTNÉ PÔDY
Fosílne pôdy

Pozn. Reliktné a fosílne pôdy = paleopôdy

Fosílne kôry zvetrávania

Sú to kôry zvetrávania z rôznych geologických období. Najčastejšie sa vyskytujú v rozšírených trhlinách hornín a na starých nerozčlenených povrchoch. Majú rôzne mineralogické zloženie, ktoré poukazuje na podmienky ich vzniku, čo má veľký význam z hľadiska rekonštrukcie paleogeografických pomerov. Fosílne kôry zvetrávania sú významné aj z hľadiska výskytu rôznych rúd (bauxit, nikel, kobalt, železo a pod.).

Prameň: Bizubová, Škvarček, 1996

Giant´s Causeway (Chodník obra), Antrim, Severné Írsko. Červenooranžová vrstva fosílnych lateritov medzi dvoma vrstvami bazaltov. Počas prvej fázy bazaltového vulkanizmu v období pred 65 miliónmi rokov sa vytvorilo bazaltové plató (výlevom čadičovej lávy do údolia). V nasledujúcej fáze pokoja so žiadnou alebo len malou vulkanickou aktivitou vládlo vlhké a teplé podnebie, pričom bazaltová láva hlboko zvetrávala na lateritické pôdy so zvýšeným obsahom SiO2 a obohatené o hliník a železo. O klimatických podmienkach svedčia aj paleobotanické nálezy z vložiek lignitu. Po tejto fáze, trvajúcej iste niekoľko desiatok tisíc rokov, bola v novej fáze vulkanizmu vrstva lateritu prekrytá a zakonzervovaná ďalšou vrstvou bazaltovej lávy.

Základné typy kôr zvetrávania

Skeletové kôry
Hlinité kôry zvetrávania
Montmorillonitové kôry zvetrávania
Kôry lateritového typu
Fosílne kôry zvetrávania

Prameň: Bizubová, Škvarček,1996

Antrozem iniciálna (1), urbická, Bratislava (na pochovanej čiernici)

Antrozem iniciálna urbická na pochovanej čiernici. Podunajská nížina, celok Podunajská rovina, Bratislava, Rača.

Horizonty:

Omm (0-2 cm)
Adc (1.5-5 cm)
C1c (7-30 cm)
C2c (30-50 cm)

Pozn. Pôdne sondy= súčasť terénnej pôdoznaleckej exkurzie vrámci konferencie Antropizácia pôd IX. (27.-28.5.2008); výkop sondy a analýza pôdnych vzoriek - VÚPOP, Bratislava.

Organozem slatinná (OMe)

Organozem s rašelinovým folickým (slatinným) Otl-horizontom hrúbky nad 50 cm, alebo s humolitovým Oh-horizontom hrúbky nad 100 cm.

Typické sekvencie horizontov:

Otl-Gro-Gr
Oh-Gro-Gr

Organozem slatinná (1), Podunajská rovina, Žitný ostrov
Organozem slatinná (2), Nekyje

Organozem glejová (1), Podunajská rovina, Žitný ostrov

Podunajská rovina, profil organozeme glejovej (OMG) z časti výplne starého, zazemneného ramena Dunaja na Žitnom ostrove, Mad/Dolný Bar, lokalita "Mohyla".

Glejový oxidačný horizont Go

Glejový horizont, charakteristický prítomnosťou hrdzavých oxidov a hydroxidov Fe v rozsahu nad 10 %, zastúpenie sivej farby pod 10 %. Vzniká nad hladinou podzemnej vody v zóne kapilárnej obruby, štruktúra je polyedrická až prizmatická.

Polyedrická štruktúra

Mnohostenné agregáty rozmerov 5-15 mm. Vznik štruktúry pri vyššom obsahu koloidov hlavne pod lesnými porastami.

Doskovitá a lístková štruktúra

Štruktúra pôdy, charakteristická horizontálnou odlučnosťou agregátov popolavosivej farby; nízka stabilita agregátov, ľahko sa rozpadajú na múčnatú hmotu. Doskovitá 3-5 mm, lístková 1-3 mm. Eluviálne horizonty luvizemí a podzolov.

Stĺpikovitá štruktúra

Rozmery agregátov sú väčšie ako u prizmatickej, majú zaokrúhlený povrch. Je spôsobený vysokým obsahom sodíka Na, ktorý peptizuje koloidné látky, pričom tieto sa vodou odplavujú. Táto štruktúra pôdy je charakteristická pre Bn-horizonty slancov.

Prizmatická = hranolovitá štruktúra

Pôdne agregáty sú 2-5 x vyššie ako širšie (gr. prizma "hranol"), bývajú potiahnuté lesklým povlakom koloidov. Štruktúra pôdy, charakteristická pre B-horizonty ťažších pôd.

Elementárna (zrnitá) štruktúra

Štruktúra pôdy, keď v nie sú prítomné agregáty, medzi jednotlivými elementárnymi časticami (zrnami) nie sú kohézne väzby.

Agregátová (pedálna) štruktúra

Štruktúra pôdy, keď sú v pôde prirodzene vyvinuté agregáty, t. j. najmenšie pôdne častice sú usporiadané do určitých zhlukov, foriem (tzv. pedov).

Obr. 2: agregátová štruktúra drobnohrudkovitá až polyedrická povrchového ochrického Aoc-horizontu (pôdny typ glej, karbonátová varieta).

Kohézna (zliata) štruktúra pôdy

Štruktúra pôdy, ak v nej nie sú prítomné agregáty ani pukliny, celá masa je jednoliata a kohézna (súdržná). Napr. glejový redukčný horizont Gr hydromorfných pôd.

Obr. 1: zliata štruktúra glejového karbonátového Grc-horizontu (pôdny typ glej, paleomeander Dudváhu, Štúrová, Žitný ostrov).

Glejový redukčný horizont - Gr

Prevažne sivý, sivozelený až sivomodrý glejový horizont (nad 90 %) hydromorfných pôd v zóne s trvalým hydromorfným ovplyvnením, jeho štruktúra je zvyčajne zliata.

Glej modálny (1), Podunajská rovina, Žitný ostrov

Glej modálny (varieta: karbonátový), charakteristický pedotop s typickou močiarnou vegetáciou na dne bývalého ramena Dunaja. Hladina podzemnej vody v letnom období klesá do hĺbky 30 - 40 cm. Pri vysokých vodných stavoch sa voda prelieva na povrch pôdy. Medzihrádzové územie Dunaja, Čičov, Starý les, leto 2006.

Vodný režim pôd s večným ľadom

(sensu A. Rode)

Vodný režim pôd studených oblastí (kryosoly) so stále zamrznutým podložím (permafrost, pergelisol). V lete rozmŕzajú na niekoľko decimetrov, na jeseň vrchná časť pôdy však znova zamŕza, čo vedie k zväčšovaniu objemu a rôznym mrazovým javom (soliflukcia, vznik polygonálnych pôd).

Závlahový typ vodného režimu pôd.

Tiež: irigačný typ.

Je špeciálnym, človekom vytvoreným typom vodného režimu v oblastiach, kde prevláda výpar nad zrážkami (S/E je menší než 1), avšak riadené závlahy menia tento pomer na (S + Z) = 1 (Fulajtár, 2006).

Močaristý typ vodného režimu pôd.

Tiež: stagnantný typ.

Vyznačuje sa dlhodobým alebo aspoň sezónnym zasahovaním hladiny podzemnej vody alebo jej kapilárnej obruby až k povrchu pôdy. Výskyt lokálny vo všetkých oblastiach mokradí vo všetkých klimatických oblastiach. Tento typ vodného režimu majú z našich pôd gleje či organozem slatinná (OMe).

Výparný typ vodného režimu pôd.

Tiež: perspiračný, exudačný typ.

Vyznačuje sa prevládajúcim vzostupným pohybom vody. Formuje sa v teplých a suchých oblastiach, kde evapotranspirácia prevyšuje ročný priemerný úhrn zrážok (S/E je nižšie ako 1), pričom vzostupný pohyb vody kapilárnym vzlínaním umožňuje vysoko položená hladina prítomných podzemných vôd. Vďaka tomu vzniká sezónne (na jar) alebo aj stále zvlhčenie pôdneho profilu, ktoré môže podmieniť aj zasolenie. U nás je tento vodný režim typický pre slanisko, vyskytujúce sa v terénnych depresiách v najteplejších okrskoch Podunajskej a Východoslovenskej nížiny.

Nepremyvný typ vodného režimu pôd.

Tiež: inperkolačný, impermacídny typ.

Pomer S/E je menší ako 1, zrážky neprevlhčujú celú pôdno-horninovú vrstvu, ale presiaknu len do určitej hĺbky pôdneho profilu. Vzniká v mierne vlhkých až mierne suchých oblastiach. Kolobeh vody prebieha len vo vlastnej pôde, pričom pôdny odtok vody chýba. V spodnej časti pôdneho profilu je rôzne hrubý horizont s nízkou vlhkosťou, nižšou ako bod zníženej prístupnosti, často blízkej bodu vädnutia. V našich klimatických podmienkach mierneho pásma je tento vodný režim typický pre černozem.

Periodicky premyvný typ vodného režimu pôd.

Tiež: periodicky perkolačný typ.

Pomer S/E = 1, občas mierne nad 1. Vodný režim rozšírený v oblastiach, kde atmosférické zrážky prevlhčujú pôdno-horninovú vrstvu len vo vlhších rokoch, spravidla na jar. Celkové množstvo vody je v tomto type priemerne vyššie ako spotreba. K prevlčeniu profilu a čiastočnému úniku gravitačnej vody dochádza v zrážkovo normálnych a v nadpriemerných rokoch, najmä koncom zimy a začiatkom jari. Tento vodný režim majú hnedozeme a niektoré luvizeme.

Premyvný typ vodného režimu pôd

Tiež: perkolačný typ.

Pomer S/E je väčší ako 1. V priebehu roka zrážky aspoň raz alebo viacnásobne prevlhčia celú pôdno-horninovú vrstvu. Evapotranspirácia je po celý rok nižšia ako infiltrácia do pôdy. Odtok prebytočnej gravitačnej vody nastáva koncom zimy a na jar, ale i viac krát počas vegetačného obdobia. Tento vlhkostný režim je charakteristický pre väčšinu pôd severných oblastí Slovenska (napr. kambizeme). Sústavné preplachovanie pôdneho profilu podmieňuje presun látok zhora nadol a diferenciáciu pôdneho profilu (napr. podzoly).

Čiernica kultizemná - ČAa

Čiernica s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do hĺbky 35 cm. Obrábaný podtyp čiernic.

Akp
Amč
A/CGo
CGo
Gro

Čiernica kultizemná (1), Borská nížina, Plavecký Štvrtok
Čiernica kultizemná (2), Borská nížina, Plavecký Štvrtok
Čiernica kultizemná (3), Nekyje

Regozem modálna, Devínska kobyla

Obr. Regozem modálna (arenická), karbonátová varieta, hlboké delúvium z neogénnych morských pieskov (prípadne zvetraných pieskovcov). Malé Karpaty, podcelok Devínske Karpaty, južný svah Devínskej Kobyly, 360 m n. m., súčasť komplexu typických pararendzín, kambizemí rendzinových s regozemami. Sled horizontov: Aoc-A/Cc-Cc.

Podzol kambizemný - PZk

Podzol s podzolovým Bs-horizontom a s náznakmi podzolového eluviálneho Ep-horizontu. Diagnostické znaky:
a) vybielené zrná v Ae-horizonte, ochudobnené o železo a koloidy, alebo
b) E-horizont, ale hnedej farby (nie popolavo sivej).

Aup
(Ep)
Bsh
B/C
C

Podzol kambizemný (1), Žiarska dolina
Podzol kambizemný (2), Baranec
Podzol kambizemný (3), Nízke Tatry, Jasná

Podzol kambizemný, Žiarska dolina

Location: Západné Tatry Mts., Slovakia
Site:  Žiarska dolina
Elevation:  1 370 m a. s. l.
Author of the photographies: P. Pišút ©
Land use: National Park
Vegetation: mountain pine (Pinus mugo) and alpine meadows (used for sheep grazing until the fisrt half of the 20th Century)
Classification MKSP (2000): Podzol kambizemný
Classification WRB (2006): Podzol
Parent rock: Weathering products of granitic rocks (gneiss)