štvrtok 31. januára 2008

Pseudoglej organozemný (Gt)


Má náznaky rašelinového Ot-horizontu hrúbky za vlhka do 30 cm, resp. s humolitovým Oh-horizontom hrúbky za vlhka do 50 cm nad mramorovaným Bg-horizontom. Na obrázku je charakteristický pedotop pseudogleja organozemného z Liptovskej kotliny (podmáčaný svah Doliniek pod ústím Žiarskej doliny, nadmorská výška asi 850 m n. m.). Na stanovišti rastú viaceré zriedkavé a chránené mokradné druhy rastlín (Equisetum telmateia, Carex panicea, vstavačovité).
Typická sekvencia horizontov:
(Ot)-Bg-Cg

Substrátový horizont C

Pôdotvorením slabo postihnutý, alebo nepostihnutý minerálny materiál, biologickou činnosťou menej ovplyvnený, s menšou mierou zvetrávania a premien, ako pri hmote nadložných horizontov. Je to horninový materiál, z ktorého vznikla minerálna časť pôdy. Ako symboly používame označenia C1, C2...

Variety horizontu:
Substrátový silikátový C

Substrátový karbonátový Cc
Substrátový mramorovaný Cg

Fluvizem kultizemná (FMa)

Poľnohospodársky využívaný, obrábaný podtyp fluvizeme s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do hĺbky 35 cm.

Typická sekvencia horizontov:

Akp
C
Go (prípadne až Gro)


Fluvizem kultizemná (1), Bratislava, Vlčie Hrdlo
Fluvizem kultizemná (2), Bratislava, Lieskovec

Rendzina sutinová (RAj)

So silne skeletnatým (> 50 %) molickým Am-horizontom hrúbky nad 30 cm, ktorý difúzne prechádza do C-horizontu, na sutinách a podobných substrátoch. Infiltráciou humusu do skeletnatého substrátu sa môže tvoriť až 80 cm hlboký A-horizont, s celkove malým, v jemnozemi však často s vyše 30 % podielom humusu.

Typické sekvencie horizontov:
Amc-A/Cc-Cc
Amc-A/Cc-
C1c-C2c

Rendzina sutinová (1), Prosiecka dolina

Zrnitostné zloženie - textúra pôdy (základné pojmy)

zrnitostné zloženie pôdy
zrnitostné frakcie
zrnitosť (textúra) pôdy
Klasifikácie zrnitostných frakcií
hrubozem
jemnozem
skelet
pôdny druh
Klasifikácie pôdnych druhov

Klasifikácia pôdnych druhov

1) Klasifikácia pôdnych druhov podľa Nováka
2) Medzinárodná klasifikácia pôdnych druhov USDA
3) Klasifikácia pôdnych druhov podľa textúrneho trojuholníka FAO

Klasifikácie zrnitostných frakcií

Domáce klasifikácie:

Podľa Kopeckého
Podľa metodiky Komplexného prieskumu pôd
Podľa ČSN ON 736 518

Medzinárodné klasifikácie:

Podľa Atterberga
Podľa USDA

Pôdny druh

Základná pôdna klasifikačná jednotka pôdy z hľadiska zrnitosti. Do pôdnych druhov sa pôdy triedia podľa percentuálneho obsahu jednotlivých zrnitostných frakcií v pôde. Triedenie pôd a zemín podľa obsahu zrnitostných frakcií patrí k prvým a najstarším klasifikáciám pôdy vôbec.

V morfogenetickom klasifikačnom systíéme pôd Slovenska je to kategorizácia a identifikácia pôdneho druhu jemnozeme podľa zrnitostného trojuholníka, organických látok a skeletu.

Klasifikácia pôdnych druhov podľa Nováka

Novákova klasifikácia triedi pôdy na 7 pôdnych druhov podľa obsahu frakcie

Podľa uvedenej stupnice sa klasifikujú neskeletnaté pôdy.

Súčtová (integračná) čiara zrnitosti (MPV)

Čiara zrnitosti je súčtová čiara percentuálneho zastúpenia jednotlivých zrnitostných frakcií v pôde. Súčet všetkých frakcií dáva spolu 100 %. Čiara je naklreslená v semilogaritmickom systéme, kde na horizontálnej osi je logaritmická stupnica veľkosti zrnitostných frakcií a na vertikálnej osi je dekadická stupnica percentuálneho obsahu zrnitostných frakcií. Výhody čiary zrnitosti sú:

1) možno z nej odčítať obsah frakcií ľubovoľných rozmerov
2) je medzinárodne zrozumiteľná
3) na jednom grafe možno vyniesť viaceré čiary zrnitosti, napr. z rôznych horizontov jedného profilu (na obrázku sú súčtové čiary zrnitosti fluvizeme z pôdneho profilu na mieste dnešného nákupného centra Aupark v Bratislave).

Súčtové zrnitostné čiary hlavných pôdnych druhov majú charakteristické tvary:

piesočnaté pôdy majú tvar krivky vyhĺbený (konkávny)
ílovité pôdy majú tvar krivky vydutý (konvexný)
hlinité pôdy majú tvar krivky konvexno-konkávny.



streda 30. januára 2008

Andozem (AM)

Rozšírenie andozemí (Andosols podľa WRB 1994) na Slovensku podľa digitálneho Atlasu pôd SR autorov Šurina, B., Granec, M. a kolektívu ďalších spoluriešiteľov (1999).

Antrozem (AN)

Antrozem - podtypy:

Antrozem modálna (ANm)
Antrozem iniciálna (ANä)
Antrozem rekultivačná (ANô)
Antrozem prekryvná (ANw)

Černozem (ČM)

Černozeme ako kľúčové poľnohospodárske pôdy Slovenska (Prof. RNDr. P. Bielek, DrSc., VÚPOP)

Typická sekvencia horizontov:
Am
C

Černozem - podtypy:

Černozem modálna (ČMm)
Černozem kultizemná (ČMa)
Černozem hnedozemná (ČMh)
Černozem luvizemná (ČMl)
Černozem kambizemná (ČMk)
Černozem čiernicová (ČMč)
Černozem slanisková (ČMs)

Čiernica (ČA)

Pôda skupiny pôd molických s molickým čiernicovým A-horizontom a glejovým G-horizontom.

Čiernice ako poľnohospodárske pôdy Slovenska (Prof. RNDr. P. Bielek, DrSc., VÚPOP)

Rozšírenie čiernic (Mollic Fluvisols a Mollic Gleysols podľa WRB 1994) na Slovensku podľa digitálneho Atlasu pôd SR autorov Šurina, B., Granec, M. a kolektívu ďalších spoluriešiteľov (1999).

Typická sekvencia horizontov:
Amč
CG (prípadne až Gr)

Čiernica - podtypy:

Čiernica modálna (ČAm)
Čiernica kultizemná (ČAa) (1) (2)
Čiernica černozemná (ČAb)
Čiernica glejová (ČAG)
Čiernica organozemná (ČAt)
Čiernica slancová (ČAc)
Čiernica slanisková (ČAs)

Litozem (LI)

Pôdy s plytkým humusovým A-horizontom, s celkovou hrúbkou 0-10 cm, priamo na pevnej silikátovej, alebo karbonátovej hornine (R-horizont).

Typické sekvencie horizontov:
Ao-R
Oo-R
Om-R

Litozem - podtypy:

Litozem modálna (LIm)
Litozem organogénna (LIo)

Litozem - variety:

silikátová - q
karbonátová - c
kontaminovaná - x

Fluvizem (FM)

Fluvizeme ako poľnohospodárske pôdy Slovenska (Prof. RNDr. P. Bielek, DrSc., VÚPOP)

Rozšírenie fluvizemí (Fluvisols podľa WRB 1994) na Slovensku podľa digitálneho Atlasu pôd SR autorov Šurina, B., Granec, M. a kolektívu ďalších spoluriešiteľov (1999).

Typická sekvencia horizontov:
Ao
A/C
C
Go
prípadne aj Gro-Gr

Fluvizem - podtypy:
Fluvizem modálna (FMm)
Fluvizem kultizemná (FMa)
Fluvizem glejová (FMG)
Fluvizem slanisková (FMs)
Fluvizem slancová (FMc)

Glej (GL)

Pôda s glejovým redukčným Gr-horizontom do 50 cm od povrchu. Pozn. Na textúrne ľahkých substrátoch (piesok) môžu byť morfologické znaky Gr-horizontu nevýrazné, preto na identifikáciu sa použije priemerná hladina podzemnej vody do 50 cm od povrchu. Stanovištia glejov (pedotopy) sa okrem toho vyznačujú aj špecifickou mokradnou vegetáciou, ktorá odráža dlhodobé zamokrenie pôdy.

Typická sekvencia horizontov:
Ao-Gr

Glej - podtypy:

Glej modálny (GLm)
Glej kultizemný (GLa)
Glej močiarový (GLy)
Glej organozemný (GLt)

Hnedozem (HM)

Hnedozeme ako dôležité poľnohospodárske pôdy Slovenska (Prof. RNDr. P. Bielek, DrSc., VÚPOP)

Rozšírenie hnedozemí (Haplic Luvisols podľa WRB 1994) na Slovensku podľa digitálneho Atlasu pôd SR autorov Šurina, B., Granec, M. a kolektívu ďalších spoluriešiteľov (1999).

Rozšírenie hnedozemí v Európe

Typická sekvencia horizontov:

Ao
Bt
C

Hnedozem - podtypy:
Hnedozem modálna (HMm)
Hnedozem kultizemná (HMa)
Hnedozem luvizemná (HMl)
Hnedozem pseudoglejová (HMg)
Hnedozem rubifikovaná (HMr)

Kambizem (KM)

Rozšírenie kambizemí (Cambisols podľa WRB 1994) na Slovensku podľa digitálneho Atlasu pôd SR autorov Šurina, B., Granec, M. a kolektívu ďalších spoluriešiteľov (1999).

Kambizem - podtypy:

Kambizem modálna
Kambizem kultizemná
Kambizem rendzinová
Kambizem pararendzinová
Kambizem podzolová
Kambizem andozemná
Kambizem luvizemná
Kambizem pseudoglejová
Kambizem glejová
Kambizem rubifikovaná

Kultizem (KT)

Kultizem modálna
Kultizem černozemná
Kultizem čiernicová
Kultizem hnedozemná
Kultizem luvizemná
Kultizem kambizemná
Kultizem pseudoglejová
Kultizem glejová
Kultizem slanisková
Kultizem slancová

Luvizem (LM)


Rozšírenie luvizemí (Albic Luvisols podľa WRB 1994) na Slovensku podľa digitálneho Atlasu pôd SR autorov Šurina, B., Granec, M. a kolektívu ďalších spoluriešiteľov (1999).

Luvizem, Slovensko

Luvizem - podtypy:

Luvizem modálna
Luvizem kultizemná
Luvizem podzolová
Luvizem pseudoglejová
Luvizem rubifikovaná

Organozem (OM)

Hydromorfná pôda s rašelinovým alebo s humolitovým O-horizontom nad glejovým G-horizontom alebo nad kompaktnou horninou, zamedzujúcou odtoku vody.

Rozšírenie organozemí (Histosols podľa WRB 1994) na Slovensku podľa digitálneho Atlasu pôd SR autorov Šurina, B., Granec, M. a kolektívu ďalších spoluriešiteľov (1999).

Rozšírenie organozemí (Histosols) na území Európy a Ruska

Organozem - podtypy:
Organozem modálna (OMm)
Organozem slatinná (OMe)
Organozem kultizemná (OMa)
Organozem litozemná (OMq)
Organozem glejová (OMG)


Ukážky profilov organozemí (odkazy na iné stránky www):

Organozem, Slovensko

Pararendzina (PR)

Rozšírenie pararendzín (Calcaric Cambisols podľa WRB 1994) na Slovensku podľa digitálneho Atlasu pôd SR autorov Šurina, B., Granec, M. a kolektívu ďalších spoluriešiteľov (1999).

Ukážky profilov rendzín (odkazy na iné stránky www):

Pararendzina, Slovensko

Podzol (PZ)

Rozšírenie podzolov (Podzols podľa WRB 1994) na Slovensku podľa digitálneho Atlasu pôd SR autorov Šurina, B., Granec, M. a kolektívu ďalších spoluriešiteľov (1999).

Typická sekvencia horizontov:

Aop
Ep
Bs
C

Podzol - podtypy:

Podzol modálny (PZm)
Podzol kultizemný (PZa)
Podzol kambizemný (PZk)
Podzol glejový (PZG)
Podzol organozemný (PZt)
Podzol humusovo-železitý (PZz)

Pseudoglej (PG)

Rozšírenie pseudoglejov (Planosols and Stagnosols podľa WRB 1994) na Slovensku podľa digitálneho Atlasu pôd SR autorov Šurina, B., Granec, M. a kolektívu ďalších spoluriešiteľov (1999).

Rozšírenie planosolov v Európe

Typické sekvencie horizontov:

Ao-Bg-Cg
Ao-En-Bg-Cg


Pseudoglej - podtypy:
Pseudoglej modálny (PGm)
Pseudoglej kultizemný (PGa)
Pseudoglej luvizemný (PGl)
Pseudoglej stagnoglejový (PGx)
Pseduoglej glejový (PGG)
Pseudoglej organozemný (PGt)
Pseduoglej rubifikovaný (PGr)

Ukážky pôdnych profilov luvizemí (odkazy na iné www stránky):

Pseudoglej, rôzne podtypy, Nemecko
Pseudoglej, Slovensko
Pseudoglej na sprašových hlinách
Pseudoglej, Nemecko

Ranker (RN)

Pôdy s rôznym silikátovým A-horizontom zo skeletnatých zvetralín pevných a spevnených silikátových hornín.


Ranker - podtypy:

Ranker modálny (RNm)
Ranker kultizemný (RNa)
Ranker organogénny (RNo)
Ranker kambizemný (RNk)
Ranker andozemný (RNn)
Ranker podzolový (RNp)

Regozem (RM)

Regozem - podtypy:

Regozem modálna (RMm)
Regozem kultizemná (RMa)
Regozem podzolová (RMp)
Regozem pseudoglejová (RMg)
Regozem glejová (RMG)

Rendzina (RA)

Rozšírenie rendzín (Rendzic Leptosols podľa WRB 1994) na Slovensku podľa digitálneho Atlasu pôd SR autorov Šurina, B., Granec, M. a kolektívu ďalších spoluriešiteľov (1999).

Rendzina - podtypy:

Rendzina modálna (RAm)
Rendzina kultizemná (RAa)
Rendzina organogénna (RAo)
Rendzina litozemná (RAq)
Rendzina kambizemná (RAk)
Rendzina sutinová (RAj)
Rendzina rubifikovaná (RAr)

Ukážky profilov rendzín (odkazy na iné stránky www):

Rendzina, Slovensko

Slanec (SC)

Slanisko (SK)

Smonica (SA)

Skupina pôd antropických

V morfogenetickom klasifikačnom systéme pôd Slovenska je to skupina pôd s výrazným antropickým (kultivačným či degradačným) pôdotvorným procesom. Sú to pôdy s dominantným kultivačným Ak-horizontom, alebo antrozemným Ad-horizontom bez ďalších diagnostických horizontov, alebo len s ich náznakmi:

KULTIZEM
ANTROZEM

Skupina pôd hydromorfných

V morfogenetickom klasifikačnom systéme pôd Slovenska je to skupina pôd s hydromorfným pôdotvorným procesom, prebiehajúcim pod dlhodobým vplyvom zvýšenia pôdnej vlhkosti za nedostatku kyslíka v pôdnej hmote. Sú to pôdy s dominantným mramorovaným Bg-horizontom, či glejovým G alebo tiež rašelinovým horizontom:

PSEUDOGLEJ
GLEJ
ORGANOZEM

Skupina pôd podzolových

V morfogenetickom klasifikačnom systéme pôd Slovenska je to skupina pôd s procesom podzolizácie, vnútropôdneho zvetrávania, translokácie a akumulácie seskvioxidov a humusových látok. Sú to pôdy alteračno-translokačné, s dominantným podzolovým Bs-horizontom.

PODZOL (PZ)

Skupina pôd andozemných

Skupina pôd hnedých

Skupina pôd illimerických

V morfogenetickom klasifikačnom systéme pôd Slovenska je to skupina pôd s procesom ilimerizácie (lessivácie), t. j. translokácie a akumulácie koloidných ílovitých častíc, niektorých voľných seskvioxidov a rôzneho podielu organických látok, v podmienkach premyvného (priesakového), alebo periodicky premyvného (sezónne priesakového) typu vodného režimu. Vznikajú tým translokačné pôdy s dominantným luvickým Bt-horizontom:

Hnedozem (HM)
Luvizem (LM)

Skupina pôd rendzinových

Rendzina
Pararendzina

Skupina pôd iniciálnych

Skupina pôd s iniciálnym pôdotvorným procesom, tlmeným či narúšaným rôznymi faktormi a podmienkami. Pôdy prevažne s ochrickým Ao-horizontom, silikátovým až karbonátovým bez ďalších diagnostických horizontov, s výnimkou glejového horizontu, občas s umbrickým horizontom a možnými náznakmi ďalších horizontov:

LITOZEM
REGOZEM
FLUVIZEM
RANKER

Skupina pôd salinických

V morfogenetickom klasifikačnom systéme pôd Slovenska je to skupina pôd so salinickými pôdotvornými procesmi (zasolenie, slancovanie, solodizácia). Sú to pôdy s dominantným slaniskovým S-horizontom, a / alebo slancovým Bn-horizontom.

SLANISKO
SLANEC

Skupina pôd molických

V morfogenetickom klasifikačnom systéme pôd Slovenska je to skupina pôd s procesom intenzívneho hromadenia a premeny organických látok - humifikácie zvyškov hlavne stepnej a lužnej vegetácie, podmieňujúcim vznik molického Am horizontu, v podmienkach nepremyvného (nepriesakového) až periodicky premyvného (periodicky priesakového) vodného režimu.
Tieto pôdy okrem dominantného molického Am horizontu okrem možnej prítomnosti glejového G horizontu sú bez ďalších diagnostických horizontov, alebo len s ich náznakmi:

Smonica
Černozem
Čiernica

Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska - hierarchické jednotky

V klasifikačnom systéme rozlišujeme nasledovné klasifikačné jednotky:

Skupina pôd
Pôdny typ
Subtyp (podtyp)
Varieta - delenie podtypov na variety odzrkadľuje čiastočne morfológia (ak sú prítomné výkvety solí, poprašky karbonátov a pod.), väčšinou však vychádzame až z výsledkov fyzikálnych a chemických analýz, zistených laboratórne.
Forma
Pôdny druh
Pôdotvorný substrát - klasifikácia podľa zoznamu pôdotvorných substrátov, vrátane antropogénnych.

Antrozemný horizont Ad

Povrchový horizont vytvorený človekom z rôznorodých premiestnených materiálov a zemín prírodného, prírodno-technogénneho i technogénneho pôvodu s rôznymi vlastnosťami. Súčasť antrozemí.

Variety horizontu:

Antrozemný iniciálny Adi
Antrozemný rekultivačný Adr

Kultizemný horizont Ak

Povrchový humusový horizont, pretvorený obrábaním, hnojením, vápnením alebo inými kultivačnými zásahmi človeka s rôznymi vlastnosťami, hrubý aspoň 10 cm s obsahom min. 0,3 % organického uhlíka (lat. c u l t u s „pestovanie, obrábanie pôdy; zušľachťovanie, starostlivosť“). Má mať znaky kultivácie (= homogenizácia vrstvy, zreteľný až ostrý prechod, zhutnenie na spodnej hranici horizontu) a/alebo obsahovať prímes agrochemikálií, vápenca, mašťaľného hnoja či iných organo-minerálnych zúrodňovacích komponentov). Pri oraných pôdach je časť, celý alebo i viac povrchových horizontov zmiešaných do ornice. Neobrábaná podpovrchová časť pôdneho profilu týchto pôd sa nazýva podornica.

Variety horizontu:

Kultizemný ornicový Akp
Kultizemný melioračný Akm

Povrchové diagnostické horizonty

Sú to humózne povrchové minerálne diagnostické horizonty (označujeme ich A), tmavo sfarbené, s aukumláciou organických látok, ktorá je prevažne biologickej povahy. Obsah humusu môže byť až do 30 %. Podrobnejšie sa členia najmä podľa farby, obsahu karbonátov, nasýtenosti sorpčného komplexu, pomeru a kvality humínových kyselín a fulvokyselín, pomeru celkového C a N. Rozoznávame:

OCHRICKÝ HORIZONT - Ao
MOLICKÝ HORIZONT - Am
MOLICKÝ ČIERNICOVÝ HORIZONT - Amč
UMBRICKÝ HORIZONT - Au

MELANICKÝ HORIOZNT - Aa
KULTIZEMNÝ HORIZONT - Ak
ANTROZEMNÝ HORIZONT - Ad
Kontaminovaný horizont - Ax
SLANISKOVÝ HORIZONT - S

Melanický horizont Aa

Veľmi tmavý (gr. melanos " tmavý") povrchový humusový horizont zo zvetralín sopečných hornín, s prevahou fulvokyselinových frakcií, s vysokým obsahom organických látok (nad 6 % organického C), extrémne kyprý (s objemovou hmotnosťou jemnozeme ≤ 0,9 %). Je to humusový horizont andozemí.

Pozn. v starších prácach sa tento horizont označoval ako andický (Aa).

Molický horizont Am


Lat. mollis "mäkký"

Tmavosfarbený, štruktúrny povrchový humusový horizont sorpčne nasýtený, s prevahou kvalitných čiernych humínových kyselín, hrubý aspoň 10 cm. V rámci klasifikačného systému pôd Slovenska je dominantným horizontom v skupine molických pôd (černozem, čiernica, smonica), kde vzniká procesom intenzívneho hromadenia a humifikáciou zvyškov hlavne stepnej a lužnej vegetácie v podmienkach nepremyvnéhoperiodicky premyvného vodného režimu. Býva taktiež súčasťou rendzinových pôd (rendzina, pararendzina) na karbonátových až silikátovo-karbonátových horninách.

Variety horizontu:

Molický silikátový Amq
Molický karbonátový Amc
Molický čiernicový Amč
Molický slaniskový Ams
Molický smonicový Amn


Molický horizont (detail). Černozem kultizemná na spraši. © P.Pišút.

Ochrický horizont Ao

Gr. o c h r o s "plavý"

Pomerne svetlý a spravidla plytký povrchový humusový horizont s malým obsahom organického C (nad 0,3 %). Môže byť vyvinutý na silikátových aj karbonátových substrátoch.

Variety horizontu:

Ochrický silikátový - Aoq
Ochrický karbonátový - Aoc
Ochrický slancový - Aon
Ochrický slaniskový - Aos

Ochrický podzolový Aop
Ochrický eluviálny Aoe (u slancov; leží nad Bn horizontom).

Humolitový horizont Oh

Nadložný hydromorfný organicko-minerálny horizont, vznikajúci rašelinením organických zvyškov rastlín s výrazným premiešaním minerálnych častíc. Má:

1) hrúbku > 10 cm
2) 30 - 50 % hmoty organických spaliteľných zrašelinených látok.

Humolitový horizont je najčastejšie súčasťou hydromorfných pôd nížinných mokradí (glej, organozem). Tieto pôdy vznikali postupným zarastaním a zazemňovaním terénnych depresií rôzneho pôvodu, napr. prirodzene odstavených riečnych korýt. Aj po zmene korýt sa však za povodní v sedimentoch mohli opakovane usadzovať aj plaveniny potokov či riek (= zemina či horizont má menší podiel organických rastlinných zvyškov ako v prípade rašeliny).

Nadložné diagnostické horizonty

Sú to diagnostické horizonty s obsahom organických látok nad 30 % (objemových, alebo 25 % hmotnostných) spaliteľnej organickej hmoty.

Opadankový horizont Oo
Mačinový horizont Om
Rašelinový horizont Ot
Humolitový horizont Oh

utorok 29. januára 2008

Rašelinový horizont Ot

Nadložný hydromorfný organogénny horizont, vznikajúci rašelinením organických zvyškov rastlín (písmeno malé t v signatúre horizontu je z nem. Torf "rašelina") bez ich výrazného premiešania s minerálnou časťou, ktorý má:

1) hrúbku > 10 cm
2) > 50 % hmoty organických spaliteľných zrašelinených látok.

Variety horizontu:

Rašelinový folický Otl
Rašelinový fibrický Otf

Rašelinový mezický Otm
Rašelinový saprický Ots

Variety horizontu sú výsledkom špecifickej genézy toho-ktorého rašeliniska. Napr. v rašeline slatinného rašeliniska, ktoré vznikalo postupným zazemňnovaním odrezaného riečneho ramena budú prevládať zvyšky ostríc, prípadne bylín (trste). Naopak na vzniku typického vrchoviskového rašeliniska (napr. Orava, TANAP) sa podieľali hlavne machy, napr. rodu Sphagnum sp.

Rašelinový horizont je súčasťou organozemí, v náznakoch sa môže vyskytnúť v glejoch či pseudoglejoch.

Umbrický horizont Au

Lat. umbra "tma, temnota, tieň"

Tmavosfarbený, sorpčne nenasýtený povrchový humusový horizont. Výskyt v kambizemiach, rankroch, niektorých podzoloch.

Variety horizontu:

Umbrický podzolový Aup
Umbrický rubifikovaný Aur

Názvy pôdnych typov Slovenska - etymológia

Jednoslovné názvy našich pôdnych typov sú buď klasické, jednoslovné medzinárodne zaužívané názvy, alebo názvy vytvorené z koncovky -zem (zodpovedajúcemu medzinárodnému -sol) a predpony, ktorá vyjadruje nejaký znak či spôsob vzniku pôdy.

andozem - tmavá pôda zo sopečných hornín, jap. an "tmavý, čierny", do "pôda, zem"
glej - trvale zamokrená pôda s nedostatkom kyslíka; rus. glej "lepkavá, mazľavá zemina"
fluvizem - pôda z riečnych náplavov, lat. fluvius "rieka"
kambizem - hnedá pôda s kambickým horizontom, pozmeneným zvetrávaním lat. cambiare "meniť, zamieňať"
litozem - plytká pôda na pevnej hornine, gr. lithos "kameň
luvizem - vymytá pôda, lat. luere "myť"
pararendzina - pôda blízka rendzine, gr. para "vedľa, pri"
podzol - kyslá pôda s vybieleným horizontom popolavej farby; rus. zola "popol"
pseudoglej - pôda zamokrená "vrchnou" vodou, "nepravý" glej; gr. pseudos "lož"
ranker - skeletnaté pôdy zo silikátových hornín, rak. ranker "na príkrom svahu sídliaci"
regozem - surová pôda zo sypkej horniny, gr. rhegos "prikrývka, pokrývka"
rendzina - pôda na pevných karbonátových horninách, pol. rędzič "škrípať" (pri orbe = veľa skeletu)
solončak - zasolená pôda, rus. solon "slaný", čak "slanisko"

Pozn. gr. - gréčtina, jap. - japončina, lat. - latinčina, pl. - poľština, rak. - rakúska nemčina, rus. - ruština

Terénny test na prítomnosť karbonátov (MPV)

Pri popise pôdneho profilu v teréne uvádzame prítomnosť alebo neprítomnosť karbonátov v jemnozemi jednotlivých horizontov pedonu symbolmi "+" alebo "-". Ak sú karbonáty prítomné len v skelete, prípadne novotvaroch, uvedie sa to. Test na prítomnosť karbonátov robíme pomocou 10 % kyseliny chlorovodíkovej (HCl). Tá reaguje s karbonátmi, ak sú prítomné, pričom sa uvoľňuje oxid uhličitý (bublinky, šumenie) podľa reakcie:

CaCO3 + 2HCL → CaCL2 + CO2 + H20

Podľa intenzity šumenia vzorky možno aj v teréne nahrubo / orientačne kategorizovať zastúpenie karbonátov v pôdnom horizonte (Čurlík, Šurina, 1998):

nevýrazne karbonátový: slabo počuteľné šumenie, do 0.3% obsahu karbonátov;
slabo karbonátový: málo zreteľné šumenie, ale počuteľné, 0,3-1 % karbonátov;
stredne karbonátový: šumenie zreteľné, výrazné, 1-5 % karbonátov;
silne karbonátový: šumenie zreteľné, búrlivé, nad 5 % karbonátov.


Pozn. Hodnotenie je len orientačné, lebo reakcia na HCl je pri rovnakom obsahu karbonátov napr. u piesočnatej pôdy búrlivejšia ako u ílovitej.

Slaniskový horizont S

Horizont soľných pôd bohatých na chloridy a sulfáty Na, Ca a Mg. Je to prevažne povrchový horizont s výkvetmi solí na suchých povrchových štruktúrnych elementoch, hoci sa môže vyskytnúť v rôznej hĺbke sola. Horizont má:

1) hrúbku aspoň 15 cm
2) pH nasýtenej pôdnej pasty ≤ 8,4 (reakcia zásaditá)
3) elektrickú vodivosť aspoň v časti horizontu > 15 mS.cm-1
4) obsah vodorozpustných solí > 1 %.

Slaniskový S-horizont je najčastejšie vyvinutý ako zmiešaný povrchový humusový solončakový horizont SA. Tento je pri primárnom vývoji zväčša svetlý a plytký (Ao) s nízkym obsahom humusu 1 – 2 %, keďže vznikal v podmienkach riedkej halofytnej vegetácie. Pri sekundárnom vývoji z iných pôd (FM, ČA) môže mať rôznu farbu a hĺbku.

Poznámka. Ak je obsah vodorozpustných solí v pôde < 1 %, ide o slabo, stredne a silne solončakované typy pôd (= slaniskové podtypy ČMs, ČAs, FMs). Ak je < 0.3 % → nezasolené pôdy.

Slancový horizont Bn

Alkalický podpovrchový horizont so zvýšeným obsahom sodíka v sorpčnom komplexe (n - Natrium "sodík"), charakteristický pre salsodické (zasolené, salinické) pôdy, najmä slanec (SC). Je typický za mokra zliatou, za sucha stĺpcovitou alebo prizmatickou štruktúrou (za sucha má tendenciu rozpadávať sa na angulárne polyedrickú). Horizont je za sucha extrémne tvrdej konzistencie a má:

1) hrúbku aspoň 15 cm
2) nasýtenie sorpčného koplexu sodíkom je aspoň 15 % (VNa > 15 %), s obsahom Na-karbonátov
3) pH v H20 aspoň v niektorej časti horizontu > 8,4.

Pozn. gr. prizma "hranol"

Slanec, Kazachstan

Soloďový slanec, Maroko (Autor: Alain Ruellan)

Hodnotenie vlhkosti pôdy v teréne (MPV)

Momentálny stav obsahu vody v pôde v teréne orientačne zisťujeme tzv. vnemovým hodnotením vlhkosti pôdy; v pôdnom zápisníku sa vlhkosť pôdy uvádza slovne, podľa nasledovných kategórií (Čurlík, Šurina, 1998):

vyprahlá - zemina je bez známok vlhkosti; ťažké pôdy sú veľmi tuhej konzistencie, pri násilnom rozdrobení sa prášia, piesočnaté pôdy sú sypké; pri navlhčení výrazne tmavnú.

suchá - zemina pri dotyku nevyvoláva pocit chladu, nemaže sa, agregáty sú pevné, ťažko sa drvia; piesočnaté pôdy sú nesúdržné, ľahko sa rozsypú; pri navlhčení tmavnú. Pôdna voda v tomto aridnom intervale je pre rastliny už ťažko prístupná, vlhkosť je v rozpätí bod vädnutia až číslo hygroskopičnosti (pF 4,2 - 4,8). Transpirácia výrazne prevyšuje príjem vody koreňmi, takže rastliny vädnú.

navlhlá (čerstvo vlhká) - zemina pri dotyku vyvoláva pocit chladu, ale prsty nezvlhnú; ťažšie zeminy sa tlakom drobia, ale nemažú sa a nelepia; piesočnaté pôdy sú súdržné, ale neplastické; pri navlhčení sa ich farba nemení. Tento vlhkostný stav (semiaridný interval) je ohraničený hydrolimitmi bod zníženej prístupnosti a bod vädnutia, preto pôdna voda v tomto vlhkostnom stave je už pre rastliny menej prístupná, kultúrne rastliny sú už nedostatočne zásobené vodou. Sací tlak pôdnej vody je v rozpätí pF 3,3 - 4,2.

vlhká - pri stlačení medzi prstami sa z pôdy vytláča voda, alebo sa navhlčia prsty; ťažšie pôdy sa mažú, sú formovateľné, ale nie kašovité. Tento vlhkostný stav (semiuvidický interval) je ohraničený hydrolimitmi poľná kapacita a bod zníženej prístupnosti. Pôdna voda je pre rastliny ľahko prístupná, jej sací tlak zodpovedá rozpätiu pF 2,5 - 3,3.

mokrá (až zbahnená) - zemin a je presýtená vodou, ktorá pri odbere vzorky z nej odkvapkáva; pôdy sú kašovité a mazľavé. Všetky kapilárne póry sú vyplnené vodou, sací tlak pôdnej vody je pod pF 2,5.

Označovanie zmiešaných a prechodných horizontov

Pri popise pôdnych horizontov v pôdnom profile vychádzame z tradičnej A-B-C nomenklatúry. Označovanie (signatúra) zmiešaných a prechodných horizontov je nasledovné:

A/C

Lomítko je označením prechodného horizontu s postupným až difúznym prechodom znakov a vlastností hlavných horizontov ležiacich nad a pod ním. Príklady: A/C (černozem), B/C (hnedozem, kambizem), A/CGo (čiernica), SA/Cc (slanisko).

SA

Takto sa označuje z m i e š a n ý horizont, t. j. taký, na genéze ktorého sa podieľali viaceré procesy. Pozn. poradie symbolov nevyjadruje intenzitu procesov. Príklady: SAoc (slanisko), AoGo, CGo (fluvizem, čiernica), A(Bn) (čiernica slancová).

A+C

Znamienkom + sa označujú prechodné horizonty s ostro ohraničeným jazykovitým (nepravidelným, glosickým) až rozpadnutým (prerušovaným) charakterom prechodu. Príklady: A+C (smonica), E+Bt (luvizem), En+Bgt (pseudoglej luvizemný).

pondelok 28. januára 2008

Americká klasifikácia pôd

Tu nájdete odkaz na stránku USDA (United States Department of Argiculture) so základnými informácii o americkom klasifikačnom systéme pôd sveta, vrátane kľúčov na klasifikáciu pôd (10. vydanie).

Hlavné rády a dominantné podrády pôd podľa americkej klasifikácie - mapy rozšírenia na území USA, popis a fotografie typických profilov:

A l f i s o l s, popis a foto
A n d i s o l s, popis a foto
A r i d i s o l s, popis a foto
E n t i s o l s, popis a foto
G e l i s o l s, popis a foto
H i s t o s o l s, popis a foto
I n c e p t i s o l s, popis a foto

Fotografie pôd sveta - Universidad de Granada. España

Toto je odkaz na stránku Katedry pôdoznalectva a poľnohospodárskej chémie univerzity v Granade, Španielsko (Departamento de Edafología y Química Agrícola Universidad de Granada, España). Obsahuje atlas fotografií diagnostických pôdnych horizontov, typov pôdnej štruktúry a pôdnych profilov rozmanitých pôdnych skupín (podľa nomenklatúry FAO) pôd sveta, vrátane ich mikromorfológie.

Interaktívna mapa skupín pôd sveta podľa klasifikácie FAO (Encyclopaedia Britannica)

Tu nájdete odkaz na interaktívnu mapu skupín pôd sveta podľa nomenklatúry FAO na serveri Encyclopaedia Britannica.

Vodný režim pôd - hydrologická klasifikácia

Hydrologická klasifikácia triedi vodný režim pôd na typy podľa prevládajúceho smeru pohybu vody v pôde a ďalších faktorov, ako reliéf, podzemná voda, hydrologické vlastnosti pôdy, rastlinstvo (vegetačný kryt) a činnosť človeka. Smer pohybu vody v pôde sa určuje podľa koeficinetu zavlaženia S/E, kde S je ročný priemer úhrnu zrážok a E priemerná ročná evaporácia (Fulajtár, 2006).

1. PREMYVNÝ (perkolačný) typ.
2. PERIODICKY PREMYVNÝ (periodicky perkolačný) typ.
3. NEPREMYVNÝ (inperkolačný, impermacídny) typ.
4. VÝPARNÝ (perspiračný, exudačný) typ
5. MOČARISTÝ (stagnantný) typ.
6. ZÁVLAHOVÝ (irigačný) typ.
7. VODNÝ REŽIM PôD S VEČNÝM ĽADOM.

piatok 25. januára 2008

Odporúčaná študijná literatúra

Základy pedológie a pedogeografie (2. ročník):

3. Malý atlas pôd Slovenska.



Metódy pedogeografického výskumu (4. ročník):

Ďalšia užitočná literatúra:

3. Bedrna, Z., 2002. Environmentálne pôdoznalectvo. Veda, Bratislava, 352 s.

Rozšírenie pôd Európy a Ruska (skupiny podľa klasifikácie WRB)

Mapová služba WRB umožňuje vykresľovať areály rozšírenia jednotlivých skupín pôd v zmysle klasifikácie WRB (Worl Reference Base) na území európskych štátov a Ruska.

Pôdna mapa Slovenska

Toto je odkaz na Pôdnu mapu Slovenska, pôvodne zostavenú v mierke 1 : 400 000 autorov J. Hraško, V. Linkeš, R. Šály, B. Šurina, zverejnenú na Pôdnom portáli Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy. Predstavuje digitálnu georeferencovanú databázu zdigitalizovanú z analógovej mapy (Hraško a kol., 1993). Databáza obsahuje aj detailnú legendu s rešpektovaním environmentálnych pôdnych vlastností a porovnanie s kompletnou klasifikáciou WRB 98 pôdnych jednotiek a pôdnych substrátov.

Mapy rozšírenia vybraných pôdnych typov na Slovensku

Všetky mapy rozšírenia vybraných pôdnych typov na území Slovenska predstavujú odkazy na príslušné mapy digitálneho Atlasu pôd SR autorov Šurina, B., Granec, M. a kolektívu ďalších spoluriešiteľov (1999), ktorý je zverejnený na webovej stránke Pôdny portál Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy. Atlas obsahuje 18 rekognoskačných pôdnych a účelových pôdnych máp, legendy a sprievodné texty k nim.

Pôdna mapa SR

Andozeme (Andosols podľa WRB 1994)
Černozeme (Chernozems podľa WRB 1994)
Čiernice (Mollic Fluvisols a Mollic Gleysols podľa WRB 1994)
Fluvizeme (Fluvisols podľa WRB 1994)
Hnedozeme (Haplic Luvisols podľa WRB 1994)
Kambizeme (Cambisols podľa WRB 1994)
Litozeme a rankre (Leptosoly podľa WRB 1994)
Luvizeme (Albic Luvisols podľa WRB 1994)
Organozeme (Histosols podľa WRB 1994)
Pararendziny (Calcaris Cambisols podľa WRB 1994)
Podzoly (Podzols podľa WRB 1994)
Pseudogleje (Planosols a stagnosols podľa WRB 1994)
Regozeme (arenické) (Arenosols podľa WRB 1994)
Rendziny (Rendzic Leptosols podľa WRB 1994)

Pôdy Slovenska na internete

Tu nájdete odkazy na veľmi užitočné servery s mnohými informáciami o našich pôdach. Základné údaje o hlavných pôdnych typoch našich poľnohospodársky využívaných pôd, vrátane schém ich profilov a ilustračných fotografií nájdete na stránke poradenských služieb v pôdohospodárstve. Vyčerpávajúce údaje o všetkých pôdach Slovenska nájdete na stránke Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy. Jeho súčasťou je aj Pôdny portál - informačný servis VÚPOP, umožňujúci širokej verejnosti ON-LINE prezerať informácie o poľnohospodárskej pôde. Nájdete tu pôdnu mapu Slovenska v mierke 1 : 400 000, ďalej Atlas pôd Slovenska, informácie o Komplexnom prieskume poľnohospodárskych pôd Slovenska v rokoch 1961 – 1970, pôdno-ekologiockých regiónoch SR,