Karbonáty v pôde

Pri zvetrávaní primárnych minerálov, obsahujúcich dvojmocný katión vápnika Ca2+ - ako kalcit (CaCO3), dolomit (CaMg(CO3)2, plagioklas, pyroxén a amfibol - sa uvoľňuje Ca2+. Jeho rozpustnosť závisí od teploty a obsahu CO2 v pôdnom roztoku. T. j. vápencový kameň v pôde sa rozpúšťa rýchlejšie ako obnažený vápenec na povrchu pôdy, keďže obsah CO2 v pôdnom vzduchu je zhruba 10 x vyšší ako v atmosfére. Rozpustené karbonáty môžu na inom mieste profilu kryštalizovať po odparení vody ako sekundárne zložky, karbonátové novotvary (napr. v pôdach na spraši, ktoré boli do značnej hĺbky dekarbonatizované od povrchu).
Karbonáty majú schopnosť stmelovať pôdne častice do agregátov, takže priaznivo vplývajú na pôdnu štruktúru. Pôda s dostatkom alebo prevahou Ca++ iónov má zhruba neutrálnu pH reakciu, priaznivú, hrudkovitú štruktúru a s ňou spojené priaznivé fyzikálne vlastnosti. Tvorí sa v nej kvalitný, dobrý humus.

K a r b o n á t o v é horizonty - takto označujeme horizonty s obsahom karbonátov nad 0,3%. Z hľadiska pôdnej taxonómie sú to variety; v signatúre horizontov sa označujú písmenkom "c", napr. ochrický karbonátový Aoc-horizont, molický karbonátový Amc-horizont, substrátový karbonátový Cc horizont).

K a l c i k o v ý horizont Ca.
P e t r o k a l c i k o v ý horizont Xc.

Terénny test na prítomnosť karbonátov