Recentné, reliktné a fosílne pôdy

RECENTNÉ PÔDY
RELIKTNÉ PÔDY
Fosílne pôdy

Pozn. Reliktné a fosílne pôdy = paleopôdy

Fosílne kôry zvetrávania

Sú to kôry zvetrávania z rôznych geologických období. Najčastejšie sa vyskytujú v rozšírených trhlinách hornín a na starých nerozčlenených povrchoch. Majú rôzne mineralogické zloženie, ktoré poukazuje na podmienky ich vzniku, čo má veľký význam z hľadiska rekonštrukcie paleogeografických pomerov. Fosílne kôry zvetrávania sú významné aj z hľadiska výskytu rôznych rúd (bauxit, nikel, kobalt, železo a pod.).

Prameň: Bizubová, Škvarček, 1996

Giant´s Causeway (Chodník obra), Antrim, Severné Írsko. Červenooranžová vrstva fosílnych lateritov medzi dvoma vrstvami bazaltov. Počas prvej fázy bazaltového vulkanizmu v období pred 65 miliónmi rokov sa vytvorilo bazaltové plató (výlevom čadičovej lávy do údolia). V nasledujúcej fáze pokoja so žiadnou alebo len malou vulkanickou aktivitou vládlo vlhké a teplé podnebie, pričom bazaltová láva hlboko zvetrávala na lateritické pôdy so zvýšeným obsahom SiO2 a obohatené o hliník a železo. O klimatických podmienkach svedčia aj paleobotanické nálezy z vložiek lignitu. Po tejto fáze, trvajúcej iste niekoľko desiatok tisíc rokov, bola v novej fáze vulkanizmu vrstva lateritu prekrytá a zakonzervovaná ďalšou vrstvou bazaltovej lávy.

Sprašové profily pri Bíni a Kameníne

Podunajská nížina, podcelok Hronská pahorkatina, časť: Hronská tabuľa. Dolné Pohronie, Bíňanský sprašový profil s viacerými horizontami pochovaných (fosílnych) pôd.
Profil odkrytý bočnou (laterálnou)
eróziou rieky Hron (v súčasnosti prebieha spevňovanie brehov lomovým kameňom proti erózii).




Detail erodovaného brehu poniže Bíne. Svetlohnedý horizont naspodu je vrstva spraše alebo sprašových hlín, na nej uložená vrstva štrkopieskov Hrona, v hornej polovici spraš.
Sprašové profily pri Kameníne. Všetky foto © Peter Ježko, február 2008.