Fosílne kôry zvetrávania

Sú to kôry zvetrávania z rôznych geologických období. Najčastejšie sa vyskytujú v rozšírených trhlinách hornín a na starých nerozčlenených povrchoch. Majú rôzne mineralogické zloženie, ktoré poukazuje na podmienky ich vzniku, čo má veľký význam z hľadiska rekonštrukcie paleogeografických pomerov. Fosílne kôry zvetrávania sú významné aj z hľadiska výskytu rôznych rúd (bauxit, nikel, kobalt, železo a pod.).

Prameň: Bizubová, Škvarček, 1996

Giant´s Causeway (Chodník obra), Antrim, Severné Írsko. Červenooranžová vrstva fosílnych lateritov medzi dvoma vrstvami bazaltov. Počas prvej fázy bazaltového vulkanizmu v období pred 65 miliónmi rokov sa vytvorilo bazaltové plató (výlevom čadičovej lávy do údolia). V nasledujúcej fáze pokoja so žiadnou alebo len malou vulkanickou aktivitou vládlo vlhké a teplé podnebie, pričom bazaltová láva hlboko zvetrávala na lateritické pôdy so zvýšeným obsahom SiO2 a obohatené o hliník a železo. O klimatických podmienkach svedčia aj paleobotanické nálezy z vložiek lignitu. Po tejto fáze, trvajúcej iste niekoľko desiatok tisíc rokov, bola v novej fáze vulkanizmu vrstva lateritu prekrytá a zakonzervovaná ďalšou vrstvou bazaltovej lávy.