Stupeň plasticity

neplastická - zeminu nie je možné rukami vyvaľkať do valčekov
slabo plastická - zeminu je možné s určitými obtiažami vyvaľkať do hrubších (3-5 mm) valčekov
stredne plastická - zeminu možno vyformovať do 1-3 mm hrubých valčekov, ktoré pri ohýbaní praskajú
silne plastická - zeminu je možné vyformovať do valčekov tenších ako 1 mm, ktoré pri ohýbaní nepraskajú.

Prameň: Čurlík, Šurina, 1998

Medzinárodná klasifikácia pôdnych druhov USDA

- 12 pôdnych druhov, ktoré určuje podľa percentuálneho zastúpenia troch základných zrnitostných frakcií - piesku, prachu a ílu.
- grafické riešenie: textúrny trojuholník
- prevzatá aj pre podmienky SR
- súčasť: metodická tabuľka:

Prameň: Fulajtár, 2006

Metodika pre zostavenie pôdnych a pedogeochemických máp

Čurlík, J., Šefčík, P., Šurina, B., 1998. Metodika pre zostavenie pôdnych a pedogeochemických máp. Výskumný ústav pôdnej úrodnosti, Bratislava, 50 s.

Príručka terénneho prieskumu a mapovania pôd.

Čurlík, J., Šurina, B., 1998. Príručka terénneho prieskumu a mapovania pôd. Výskumný ústav pôdnej úrodnosti, Bratislava, 134 s.

Fyzikálne vlastnosti pôd.

Fulajtár, E., 2006. Fyzikálne vlastnosti pôdy. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava, 142 s.

Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska.

Kol. 2000. Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska. Bazálna referenčná taxonómia. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava, 74 s.

Súčtová (integračná) čiara zrnitosti (MPV)

Čiara zrnitosti je súčtová čiara percentuálneho zastúpenia jednotlivých zrnitostných frakcií v pôde. Súčet všetkých frakcií dáva spolu 100 %. Čiara je naklreslená v semilogaritmickom systéme, kde na horizontálnej osi je logaritmická stupnica veľkosti zrnitostných frakcií a na vertikálnej osi je dekadická stupnica percentuálneho obsahu zrnitostných frakcií. Výhody čiary zrnitosti sú:

1) možno z nej odčítať obsah frakcií ľubovoľných rozmerov

2) je medzinárodne zrozumiteľná

3) na jednom grafe možno vyniesť viaceré čiary zrnitosti, napr. z rôznych horizontov jedného profilu (na obrázku sú súčtové čiary zrnitosti fluvizeme z pôdneho profilu na mieste dnešného nákupného centra Aupark v Bratislave).

Súčtové zrnitostné čiary hlavných pôdnych druhov majú charakteristické tvary:

piesočnaté pôdy majú tvar krivky vyhĺbený (konkávny)

ílovité pôdy majú tvar krivky vydutý (konvexný)

hlinité pôdy majú tvar krivky konvexno-konkávny.

Prameň: Fulajtár, E., 2006.

Terénny test na prítomnosť karbonátov (MPV)

Pri popise pôdneho profilu v teréne uvádzame prítomnosť alebo neprítomnosť karbonátov v jemnozemi jednotlivých horizontov pedonu symbolmi "+" alebo "-". Ak sú karbonáty prítomné len v skelete, prípadne novotvaroch, uvedie sa to. Test na prítomnosť karbonátov robíme pomocou 10 % kyseliny chlorovodíkovej (HCl). Tá reaguje s karbonátmi, ak sú prítomné, pričom sa uvoľňuje oxid uhličitý (bublinky, šumenie) podľa reakcie:

CaCO3 + 2HCL → CaCL2 + CO2 + H20

Podľa intenzity šumenia vzorky možno aj v teréne nahrubo / orientačne kategorizovať zastúpenie karbonátov v pôdnom horizonte (Čurlík, Šurina, 1998):

nevýrazne karbonátový: slabo počuteľné šumenie, do 0.3% obsahu karbonátov;
slabo karbonátový: málo zreteľné šumenie, ale počuteľné, 0,3-1 % karbonátov;
stredne karbonátový: šumenie zreteľné, výrazné, 1-5 % karbonátov;
silne karbonátový: šumenie zreteľné, búrlivé, nad 5 % karbonátov.

Pozn. Hodnotenie je len orientačné, lebo reakcia na HCl je pri rovnakom obsahu karbonátov napr. u piesočnatej pôdy búrlivejšia ako u ílovitej.

Hodnotenie vlhkosti pôdy v teréne (MPV)

Momentálny stav obsahu vody v pôde v teréne orientačne zisťujeme tzv. vnemovým hodnotením vlhkosti pôdy; v pôdnom zápisníku sa vlhkosť pôdy uvádza slovne, podľa nasledovných kategórií (Čurlík, Šurina, 1998):

vyprahlá - zemina je bez známok vlhkosti; ťažké pôdy sú veľmi tuhej konzistencie, pri násilnom rozdrobení sa prášia, piesočnaté pôdy sú sypké; pri navlhčení výrazne tmavnú.

suchá - zemina pri dotyku nevyvoláva pocit chladu, nemaže sa, agregáty sú pevné, ťažko sa drvia; piesočnaté pôdy sú nesúdržné, ľahko sa rozsypú; pri navlhčení tmavnú. Pôdna voda v tomto aridnom intervale je pre rastliny už ťažko prístupná, vlhkosť je v rozpätí bod vädnutia až číslo hygroskopičnosti (pF 4,2 - 4,8). Transpirácia výrazne prevyšuje príjem vody koreňmi, takže rastliny vädnú.

navlhlá (čerstvo vlhká) - zemina pri dotyku vyvoláva pocit chladu, ale prsty nezvlhnú; ťažšie zeminy sa tlakom drobia, ale nemažú sa a nelepia; piesočnaté pôdy sú súdržné, ale neplastické; pri navlhčení sa ich farba nemení. Tento vlhkostný stav (semiaridný interval) je ohraničený hydrolimitmi bod zníženej prístupnosti a bod vädnutia, preto pôdna voda v tomto vlhkostnom stave je už pre rastliny menej prístupná, kultúrne rastliny sú už nedostatočne zásobené vodou. Sací tlak pôdnej vody je v rozpätí pF 3,3 - 4,2.

vlhká - pri stlačení medzi prstami sa z pôdy vytláča voda, alebo sa navhlčia prsty; ťažšie pôdy sa mažú, sú formovateľné, ale nie kašovité. Tento vlhkostný stav (semiuvidický interval) je ohraničený hydrolimitmi poľná kapacita a bod zníženej prístupnosti. Pôdna voda je pre rastliny ľahko prístupná, jej sací tlak zodpovedá rozpätiu pF 2,5 - 3,3.

mokrá (až zbahnená) - zemin a je presýtená vodou, ktorá pri odbere vzorky z nej odkvapkáva; pôdy sú kašovité a mazľavé. Všetky kapilárne póry sú vyplnené vodou, sací tlak pôdnej vody je pod pF 2,5.

Odporúčaná študijná literatúra

Základy pedológie a pedogeografie (2. ročník):

3. Malý atlas pôd Slovenska.



Metódy pedogeografického výskumu (4. ročník):

Ďalšia užitočná literatúra:

3. Bedrna, Z., 2002. Environmentálne pôdoznalectvo. Veda, Bratislava, 352 s.