Proces illimerizácie (translokácie ílov, lessivácie)

Pohyb a premiestňovanie (translokácia) ílových častíc v pôde smerom nadol, z hornej časti profilu do dolnej časti profilu. Keďže transport ílu zabezpečuje presakujúca voda, proces illimerizácie prebieha predovšetkým v mierne vlhkom podnebí, v podmienkach premyvného (priesakového) alebo aspoň periodicky premyvného vodného režimu, a to najlepšie na mocných, sypkých sedimentárnych horninách (napr. spraše, sprašové, morénové hliny) na plochých, alebo len málo sklonených elementoch reliéfu, pod listnatými lesmi. Premiestňuje sa hlavne frakcia koloidného a veľmi jemného ílu (pod 0.2 μm), ale aj na ílové minerály viazané humínové látky + oxidy Fe, Al, Si (nejde však o chemickú transformáciu ílu). Premiestňovanie ílu sa v určitej hĺlbke zastavuje a íl sa ukladá. Môže to byť dané mechanicky (napr. póry sa zjemňujú, slepo končia), alebo aj fyzikálno-chemicky (vyzrážanie vzhľadom na vyššiu koncentráciu solí, najmä Ca). Proces illimerizácie tak vedie k textúrnemu rozdiferencovaniu pôdneho profilu: v pôde vznikajú o ílové zložky ochudobnený (eluviálny = vymytý) a nižšie pod ním obohatený (iluviálny, vplavením obohatený) horizont. V horizonte obohatenom o íl sa na agregátoch tvoria ílové povlaky (tzv. kutany, argillany), jednoznačne identifikovateľné aj na pôdnych výbrusoch mikromorfologickou metódou. Nevyhnutnou podmienkou mobilizácie ílu je však jeho peptizácia, t. j. dispergovanie ílu. Na karbonátových substrátoch (napr. karbonátová spraš) môže k pohybu ílu dôjsť až po predchádzajúcom vylúhovaní karbonátov. Optimálne pH pre illimerizáciu je 6.5 – 5.5 (pri nižších pH bráni pohybu ílu Al). Týmto procesom vznikajú naše translokačné pôdy s dominantným luvickým Bt-horizontom - hnedozem a luvizem (skupina pôd illimerických).