Momentálny stav obsahu vody v pôde v teréne orientačne zisťujeme tzv. vnemovým hodnotením vlhkosti pôdy; v pôdnom zápisníku sa vlhkosť pôdy uvádza slovne, podľa nasledovných kategórií (Čurlík, Šurina, 1998):vyprahlá - zemina je bez známok vlhkosti; ťažké pôdy sú veľmi tuhej konzistencie, pri násilnom rozdrobení sa prášia, piesočnaté pôdy sú sypké; pri navlhčení výrazne tmavnú.
suchá - zemina pri dotyku nevyvoláva pocit chladu, nemaže sa, agregáty sú pevné, ťažko sa drvia; piesočnaté pôdy sú nesúdržné, ľahko sa rozsypú; pri navlhčení tmavnú. Pôdna voda v tomto
aridnom intervale je pre rastliny už ťažko prístupná, vlhkosť je v rozpätí bod vädnutia až číslo hygroskopičnosti (pF 4,2 - 4,8). Transpirácia výrazne prevyšuje príjem vody koreňmi, takže rastliny vädnú.
navlhlá (čerstvo vlhká) - zemina pri dotyku vyvoláva pocit chladu, ale prsty nezvlhnú; ťažšie zeminy sa tlakom drobia, ale nemažú sa a nelepia; piesočnaté pôdy sú súdržné, ale neplastické; pri navlhčení sa ich farba nemení. Tento vlhkostný stav (
semiaridný interval) je ohraničený hydrolimitmi
bod zníženej prístupnosti a
bod vädnutia, preto pôdna voda v tomto vlhkostnom stave je už pre rastliny menej prístupná, kultúrne rastliny sú už nedostatočne zásobené vodou. Sací tlak pôdnej vody je v rozpätí pF 3,3 - 4,2.
vlhká - pri stlačení medzi prstami sa z pôdy vytláča voda, alebo sa navhlčia prsty; ťažšie pôdy sa mažú, sú formovateľné, ale nie kašovité. Tento vlhkostný stav (
semiuvidický interval) je ohraničený hydrolimitmi
poľná kapacita a
bod zníženej prístupnosti. Pôdna voda je pre rastliny ľahko prístupná, jej sací tlak zodpovedá rozpätiu pF 2,5 - 3,3.
mokrá (až zbahnená) - zemin a je presýtená vodou, ktorá pri odbere vzorky z nej odkvapkáva; pôdy sú kašovité a mazľavé. Všetky kapilárne póry sú vyplnené vodou, sací tlak pôdnej vody je pod pF 2,5.
