Fluvizem modálna (3), Pečenský les

Location: Devínska brána, Slovakia
Site: Bratislava - Petržalka, Pečenský les
Elevation:   135 m a. s. l.
Author of the photographies: P. Pišút ©, 2.10.2008
Land use: Protected Area
Vegetation: Floodplain forest with Canadian Poplar
Classification MKSP (2000): Fluvizem modálna, karbonátová varieta.
Classification WRB (2006): Fluvisol, calcaric
Parent rock: Alluvial loam and sand
Remarks: Bottom of the former Danube side channel. Gleyic colour pattern deeper in the soil; calcaric material; fluvic material.

Profil:
0-1 cm Om,
1-15 cm Aoc,
15-30 cm C(Go)c,
30-50 cm CGoc,
50-100 cm CGroc

CGoc, polodetail.


Gleyic colour pattern in the subsoil

 CGroc, polodetail. Navlhlá, súdržná, silne karbonátová zemina, hlinitý piesok s prímesou štrku (do 10 %), drobnohrudkovitá až zrnitá štruktúra, 50 % hrdzavé (farba 10YR 5/6 - Munsell) a 50 % modrosivé stredne veľké škvrny, bez biologickej aktivity. Navrchu (v hĺbke 70-75 cm) vložka piesku.

Termíny skúšok - 2. ročník

Čiernica glejová (ČAG)

Čiernica s oxidačnými znakmi glejového G-horizontu v molickom čiernicovom Amč-horizonte a s nástupom glejového redukčného Gr-horizontu do 100 cm od povrchu.

Amč
A/Go
A/CGo
Go
Gro
Gr

Čiernica glejová (1), Borská nížina
Čiernica glejová (2), Nekyje

Čiernica glejová (1), Borská nížina

Čiernica glejová na silikátových viatych pieskoch, VVP Záhorie, 9.12.2008,© P.Pišút. Profil: 0-1 cm Ool, 0-28 cm Amč, 28-60 cm C(G). Znaky glejovatenia nevýrazné, ale hladina podzemnej vody v hĺbke 60 cm. Podmáčaný vlhký brezový les (Betula pubescens) s prímesou duba (Quercus robur), hrabu (Carpinus betulus). V krovitej vrstve krušina jelšová (Frangula alnus) a hloh (Crataegus sp.), v bylinnej vrstve metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa).

Kambizem modálna (3), Bratislava, Karlova Ves

Kambizem modálna, v minulosti možno upravená rigolovaním (v takom prípade: kultizem kambizemná). Bratislava - Devínske Karpaty, časť Bratislavské predhorie. Karlova Ves, m. časť Rovnice, n. výška 200 m n. m., J orientovaný svah so sklonom 6 stupňov. Vegetačný kryt: zaburinená lúka, pravdepodobne na meiste bývalých vinohradov. Pôdotvorný substrát: deluviálne zvetraliny terasových štrkopieskov günzskej terasy Dunaja. 30.10.2008,© P.Pišút.

Profil: Omm - hrúbka 1 cm,
0-8 cm: Aoq, husto prekorenený koreňmi tráv
10-50 cm: Bv, obsah skeletu 30 %
pod 50 cm - C horizont (silne zvetrané terasové štrky), obsah skeletu 90 %, maximálny rozmer valúnov 20 cm.

Spodná časť Bv horizontu, v hĺbke prechádzajúca do silne zvetralých terasových štrkov (polodetail).

Celá oblasť pokrytá vinohradmi na mape z r. 1870 a dnešný stav.

Černozem kultizemná (2), Kvetoslavov

Location: Danubian Plain, Žitný ostrov Island, Slovakia

Site: Kvetoslavov
Elevation: 124 m a. s. l.
Author of the photographies: P. Pišút ©, 26.10.2008
Land use: former ploughland, exposed for house foundations
Classification MKSP (2000): Černozem kultizemná (ČMa), varieta karbonátová

Classification WRB (2006): Mollic Fluvisol, calcaric

Parent rock: Loamy sand and sandy loam with loess admixture

Remarks: Mollic horizont; fluvial stratification.

Profil: Akp-A/CGo-CGro.

Mollic horizon

Fluvial stratification of sands in the subsoil.

Litozem modálna (2), Bešeňová

Litozem modálna, karbonátová varieta na starej travertínovej kope. Bešeňová,Podtatranská kotlina, podcelok Liptovská kotlina, časť Chočské podhorie. 6.10.2008, © P.Pišút.

Rendzina modálna (2), Bešeňová

Location: Liptovská kotlina, Chočské podhorie, Slovakia
Site: Bešeňová
Author of the photography: P. Pišút ©, 8.10.2008
Land use: pasturelands
Classification MKSP (2000): Rendzina modálna
Classification WRB (2006): Rendzic Leptosol
Parent material / rock: travertine

Rendzina modálna - RAm

Location: Malé Karpaty Mts., Slovakia
Site: Bratislava, Devínska Kobyla, Merice
Elevation: 250 m a. s. l.
Author of the photographies: P. Pišút ©
Land use: abandoned pasturelands with succession of shrubs
Vegetation: meadow with patches of thermophilous shrubs
Classification MKSP (2000): Rendzina modálna
Classification WRB (2006): Rendzic leptosol, eutric, episkeletic
Parent rock: Weathering products of fine clastic limestone (Baden age)


Súčasť komplexu rendzín, pararendzín a karbonátových regozemí.

Kambizem kultizemná (2), Plavecký Štvrtok

Kambizem kultizemná vyvinutá na nevýraznej pieskovej dune. Záhorská nížina (celok Borská nížina, podcelok: Záhorské pláňavy), Plavecký Štvrtok, 25.4.2007, © P.Pišút.

Ranker modálny (2), Horný Smokovec

Location: Vysoké Tatry Mts., Slovakia
Site: Horný Smokovec
Elevation:  950 m a. s. l.
Author of the photographies: P. Pišút © June 2008
Land use: National Park
Vegetation: Norway spruce mountain forest
Classification MKSP (2000): Ranker modálny, kyslý
Classification WRB (2006): Sceletic Leptosol
Parent rock: glacio-fluvial deposits of silicaceous (granitic) rocks

Mačinový hydromorfný horizont Omh

Mačinový horizont zo zvyškov močiarnej bylinnej vegetácie, bez jej rašelinenia.

Mačinový hydromorfný horizont (= tvoriaci najvrchnejšiu časť pôdy) organozeme slatinnej, Žitný ostrov. 29.4.2002, foto © P.Pišút.

Kambizem kultizemná (1), Devínska Nová Ves

Kambizem kultizemná vyvinutá na štrkopieskovej terase rieky Dunaj. Záhorská nížina, celok Borská nížina, podcelok Novoveská plošina. Devínska Nová Ves, 8.5.2007, © P.Pišút.

Kambizem kultizemná (KMa)

Kambizem s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do hĺbky 35 cm.

Akp
Bv
B/C
C

Kambizem kultizemná (1), Devínska Nová ves
Kambizem kultizemná (2), Plavecký Štvrtok

Fluvizem modálna (2), Devínska Nová Ves

Fluvizem modálna, karbonátová varieta. Záhorská nížina (celok Borská nížina, podcelok: Dolnomoravská niva), Devínska Nová Ves, alúvium riekz Moravy. Stanovište: niekdajšia kosená lúka v záplavovom území, dnes zarastená druhmi Aster lanceolatus (90 %) a Alopecurus pratensis. Pôdny profil: 0-35 cm Aoc, hlinitý, drobnohrudkovitá štruktúra, do 10 % skeletu; 35-110 cm CGoc (štrkopiesok, elementárna štruktúra), hladina podzemnej vody v čase sondovania v hĺbke okolo 100 cm. Foto 2 - Aoc a CGoc, detail. Foto 9.5.2007, © P.Pišút.

Mačinový terestrický Omm horizont

Mačinový horizont zo zvyškov lúčnej terestrickej a semiterestrickej bylinnej vegetácie.

Mačinový horizont Om

Nadložný organogénny horizont polorozložených zvyškov hlavne bylinnej rastlinnej hmoty.

Variety horizontu:

Mačinový terestrický Omm horizont
Mačinový hydromorfný Omh horizont

Kambický rankrový Bvu horizont

Kambický horizont, ktorý má 50-75 % objemových skeletu.

Kambický Bvu horizont, vyvinutý v štrkopieskoch terasy rieky Dunaj. Devínska Nová Ves, foto 8.5.2007 , © P.Pišút.

Kambický luvický Bvt horizont

Kambický horizont s náznakmi translokácie (premiestnenia) koloidov, avšak nespĺňajúci kritériá pre Bt-horizont.

Bvt horizont kambizeme luvizemnej, vyvinutý v mocnom podsavhovom delúviu (zhora nadol: Bv, Bvt, Cc). Foto (C) Miloš Rusnák, 12.5.2010.

Kambický horizont Bv

Metamorfický podpovrchový horizont, ktorý vznikol procesom hnednutia (brunifikácie). Má:

a) hrúbku nad 15 cm
b) alteračné znaky (stačí jedna z nasledujúcich):
- Chroma vyššie alebo Hue červenšie najmenej o 1 stupeň ako v C-horizonte
- obsah voľného železa aspoň o 20 % vyšší ako v C-horizonte
- výraznejšia štruktúra ako v C-horizonte
- zvýšenie obsahu ílu voči podložnému horizontu.
c) nekarbonátovú jemnozem,
d) nenachádza sa pod eluviálnym horizontom,
e) nespĺňa kritériá pre luvický, mramorovaný, podzolový a slancový horizont, i keď môže mať ich prejavy,
f) má menej než 75 % objemových skeletu.

Variety horizontu:

Kambický luvický Bvt
Kambický mramorovaný Bvg
Kambický podzolový Bvs
Kambický andický Bvn
Kambický rankrový Bvu.

Hnedozem pseudoglejová (HMg)

Hnedozem s luvickým mramorovaným Btg-horizontom aspoň v časti B-horizontu (so znakmi oglejenia v matrici v rozsahu 10-80 %).

Aoq-Btg-B/Cg-Cg
Ao-Btg-B/Cg-C

Hnedozem pseudoglejová (1), Vištuk
Hnedozem pseudoglejová (2), Fajdal / Šenkvice

Hnedozem pseudoglejová (1), Vištuk

Hnedozem pseudoglejová (HMg) zo svahovín neogénnych morských ílov. Podunajská nížina, podcelok Trnavská pahorkatina, zosuvný svah nad vodnou nádržou na okraji obce Vištuk. Nadmorská výška 191 m n. m.


Pôdotvorný substrát - neogénne morské íly (detail).

Polyedrická štruktúra Bt horizontu - agregáty sú mnohostenné útvary s jasnými hranami. Vznik pri vyššom obsahu koloidných častíc (prevažne pod lesnými porastami).

Fluvizem modálna (1), Kľúčovec

Location: Danubian Plain, Žitný ostrov Island, Slovakia

Site: Kľúčovec, inundated area between the Danube and protection levee
Elevation: 112 m a. s. l.
Author of the photographies: P. Pišút ©, summer of 2006
Land use: commercial forest (even within a Protected Landscape Area)

Vegetation: Canadian Poplar monoculture

Classification MKSP (2000): Fluvizem modálna, karbonátová varieta
Classification WRB (2006): Fluvisol, calcaric
Parent rock: Alluvial loam and sand
Remarks:  nitrophilous vegetation (dominated by Urtica dioica)


2-3 cm thick layer of fresh flood loam, covering the soil



Stupeň plasticity

neplastická - zeminu nie je možné rukami vyvaľkať do valčekov
slabo plastická - zeminu je možné s určitými obtiažami vyvaľkať do hrubších (3-5 mm) valčekov
stredne plastická - zeminu možno vyformovať do 1-3 mm hrubých valčekov, ktoré pri ohýbaní praskajú
silne plastická - zeminu je možné vyformovať do valčekov tenších ako 1 mm, ktoré pri ohýbaní nepraskajú.

Prameň: Čurlík, Šurina, 1998

Konzistencia

Stupeň pevnosti - pre navlhlý až suchý pôdny materiál
Stupeň plasticity - pre vlhký materiál
Stupeň lepivosti - pre mokrý materiál

Prach

Minerálne pôdne častice rozmerov 0.05-0.002, resp. 0.001 mm. Jedna z hlavných zrnitostných frakcií jemnozeme. Z minerálov v prachu prevažujú živce a sľudy, hoci stále je ešte značne zastúpený kremeň. V jemnejších frakciách prachu prevládajú produkty chemického a biologického zvetrávania, ako hydrosľudy, oxidy Fe, Al, horčíka a ich hydráty. Pôdy s vyšším obsahom prachu sú stredne súdržné a mierne väzké, majú priaznivý vodný a vzdušný režim. Pri hmatovej skúške jednotlivé čiastočky prachu nie je cítiť, vypĺňajú však póry prstov a zanechávajú pocit prašnosti; medzi prstami sa nevýrazne formujú len za vlhka, odpor kohéznych síl pri drobení je málo výrazný až nevýrazný.

Medzinárodná klasifikácia pôdnych druhov USDA

- 12 pôdnych druhov, ktoré určuje podľa percentuálneho zastúpenia troch základných zrnitostných frakcií - piesku, prachu a ílu.
- grafické riešenie: textúrny trojuholník
- prevzatá aj pre podmienky SR
- súčasť: metodická tabuľka:

Prameň: Fulajtár, 2006

Klasifikácia zrnitostných frakcií podľa Atterberga

Názov frakcie / priemer častíc (mm):

hrubý piesok: 2.0-0.2 mm
jemný piesok: 0.2-0.02 mm
prach: 0.02-0.002 mm
íl: pod 0.002 mm

Hrudovitá - hrudkovitá štruktúra pôdy

Pôda sa skladá z makroagregátov veľkosti 10-15 mm a viac, približne guľovitého tvaru s nerovným povrchom. Štruktúra pôdy, vznikajúca najmä v povrchových horizontoch ťažších obrábaných pôd pri zvýšenej vlhkosti.

Fluvizem glejová (FMg)

Fluvizem s nástupom glejového Gr-horizontu v hĺbke 50-100 cm.

AoGo
A/CGo
Go
Gro
Gr

Fluvizem kultizemná (1), Bratislava, Vlčie Hrdlo

Charakteristický pedotop fluvizeme kultizemnej, karbonátová varieta. Podunajská nížina, celok Podunajská rovina. Bratislava, Vlčie Hrdlo, v strede nevýrazná terénna vlna - zvyšok dunajského ramena, aktívneho do konca 18. storočia.

Kultizemný melioračný Akm horizont

Kultizemný horizont, ktorý má v hĺbke väčšej ako 35 cm aspoň jednu z týchto vlastností:

1. znaky kultivácie (homogenizáciu vrstvy, zreteľný až ostrý prechod, svetlejšia farba hozirontu ako podložného horizontu, zhutnenie na jeho spodnej hranici)

2. prímes agrochemikálií, vápenca, maštaľného hnoja a iných organo-minerálnych zúrodňovacích komponentov.

Černozem kultizemná (1), Trnavská tabuľa, Voderady

Location: Trnava Hilland, Slovakia
Site: Voderady, pri Jozefovom majeri
Elevation:   m a. s. l.
Author of the photographies: P. Pišút ©.
Land use: farming cropland
Classification MKSP (2000): Černozem kultizemná, karbonátová
Classification WRB (2006): Chernozem
Parent rock: Loess

Horizonty:

Akp 0-20 cm

Am 20-65 cm

A/C 65-100 cm

C nad 100 cm

Černozem kultizemná (ČMa)

Černozem s kultizemným ornicovým horizontom Akp-horizontom do hĺbky 35 cm.

Akp
Am
A/C
C

Černozem kultizemná (1), Trnavská tabuľa, Voderady
Černozem kultizemná (2), Podunajská rovina, Kvetoslavov

Kultizemný ornicový Akp horizont

Kultizemný horizont, ktorý má v hĺbke 10-35 cm aspoň jednu z týchto vlastností:

1. znaky kultivácie (homogenizáciu vrstvy, zreteľný až ostrý prechod, svetlejšia farba hozirontu ako podložného horizontu, zhutnenie na jeho spodnej hranici)

2. prímes agrochemikálií, vápenca, maštaľného hnoja a iných organo-minerálnych zúrodňovacích komponentov.


Akpc horizont na antropogénne premiestnenom (navezenom) karbonátovom aluviálnom materiáli. Fluvizem kultizemná karbonátová, Bratislava - Rača.

Akp horizont černozeme kultizemnej so zaoraným úlomkom stonky kukurice. Trnavská tabuľa, Voderady. © P.Pišút

Akp horizont silne skeletnatej kambizeme kultizemnej na štrkopieskoch terasy rieky Dunaj. Devínska Nová Ves, foto 8.5.2007 , © P.Pišút.
Ostrý prechod Akpc horizontu (0-25 cm) do piesčitého pôdotvorného Cc substrátu. Fluvizem kultizemná, Bratislava, Podunajské Biskupice, Lieskovec, foto 11.4.2009 © P.Pišút.

Rašelinový saprický Ots horizont

Rašelinový horizont, ktorý obsahuje do 30 % nerozložených zvyškov rastlinných pletív bylín (zvyšok je značne rozložený, charakter rastlinných zvyškov sa nedá identifikovať).

Rašelinový folický Otl horizont

Rašelinový horizont, obsahujúci viac než 70 % zvyškov nerozložených častí rastlinných pletív bylín, z toho najviac šachorovitých rastlín (Cyperaceae), hlavne ostríc (Carex spp.).

Lat. folium "list"

Nerozložené zvyšky stoniek a listov šachorovitých rastlín (Cyperaceae) v slatinnej rašeline, tvoriacej časť výplne zazemneného dunajského ramena na Žitnom ostrove, pri obci Dolný Bar, lokalita "Petre". Foto © P.Pišút.

Rašelinový mezický Otm horizont

Rašelinový horizont, ktorý obsahuje 30 - 70 % nerozložených rastlinných pletív bylín.

Rašelinový fibrický Otf horizont

Rašelinový horizont, ktorý obsahuje 70 a viac % nerozložených rastlinných pletív, z toho najviac machov.

Lat. fibra "vlákno"

Fibrická rašelina z hĺbky 60-80 cm s fosílnym plodom bližšie neurčenej močiarnej rastliny. Prechodné rašelinisko na svahovej terase, spodina pôdy zo zvetralín paleogénneho pieskovca. Foto © P.Pišút

Organozem modálna (1), Žiar

Organozem modálna, kyslá, Žiar, Dolinky. Prechodné rašelinisko na svahovej terase, spodina pôdy zo zvetralín paleogénne pieskovce. Foto © P.Pišút

Pôdny profil
0-110 cm Otm (Otf?)

Vegetačný kryt: mokradná vegetácia s Equisetum telmateia, Menyanthes trifoliata, Trollius europaeus, Carex panicea, Carex davalliana, Crepis paludosa, Cirsium palustre, Juncus sp., Filipendula ulmaria, Mentha aquatica, Lathyrus pratensis, Deschampsia caespitosa, Molinia coerulea, Pinguicula vulgaris, Eriophorum sp. a i.

Organozem modálna (OMm)

Organozem s rašelinovým fibrickým (vrchoviskovým) Otf-horizontom (nad 50 cm), alebo s humolitovým Oh-horizontom (nad 100 cm).

Otf-Gro-Gr
Oh-Gro-Gr

Organozem modálna (1), Žiar

Pôdy minerálne silné

Minerálne silné pôdy sa tvoria najmä na horninách:

trachyt
syenit
znelec
andezity
amfibolity
vápence
dolomity
niektoré ílovité bridlice.

Kambizem podzolová (1), Horný Smokovec, Vysoké Tatry

Pôdny profil:
0-2 cm: Oo
2-10 cm: Aup
10-40 cm: Bvs, obsah skeletu 15 % (0.6-1 cm)
40-70 cm: B/C, obsah skeletu 10 % (0.5-1 cm)

Kambizem podzolová (KMp), Vysoké Tatry, Horný Smokovec, asi 50 m južne od tatranskej dráhy, nadmorská výška okolo 900 m n. m. Zvažujúci sa chrbát z fluvio-glaciálnych sedimentov rozplavenej morény, pôdotvorný substrát: hlinitý piesok s drobným štrčkom.

Vegetačný kryt: zvyšok porastu po veternej kalamite - borovica lesná (Pinus sylvestris), smrekovec (Larix decidua). Kry: ojedinele baza červená (Sambucus racemosa). Bylinný podrast: čučoriedka (Vaccinium myrtillus), slmz (Calamagrostis sp.), Maianthemum bifolium, semenáčiky jaseňa (Fraxinus excelsior).

Ranker modálny (1), Žiarska dolina

Ranker modálny (pedotop), silne skelatnatá lesná pôda so silikátovým A-horizontom zo zvetralín granitoidov. Západné Tatry, Žiarska dolina, sutinové úžľabinové spoločenstvo na úpätí svahu Baranca v pásme smreka.

Umbrický podzolový horizont Aup

Umbrický horizont, ktorý má vybielené zrná po translokovaných (vyplavených) oxidoch železa Fe2O3.

Kambizem podzolová (KMp)

Kambizem s kambickým podzolovým Bvs-horizontom, bez prítomnosti eluviálneho E-horizontu.

Aup
Bvs
B/C
C

Kambizem podzolová (1), Vysoké Tatry
Kambizem podzolová (2), Nízke Tatry, Jasná

Pedológia.

Šály, R., 1998. Pedológia. Skriptá, TU vo Zvolene, Zvolen, 177 s.

Litozem modálna (1), Prosiecka dolina

Pôdny komplex litozeme modálnej až organogénnej, karbonátová varieta s rendzinou litozemnou. Chočské vrchy, Prosiecka dolina.