Vzťah medzi množstvom skeletu vo vrchných 50 cm pôdy a materskou horninou (ide o zovšeobecnenie; odchýlky sú dané hlavne genézou a často komplikovaným zložením svahovín):
Pôdy silno skeletnaté (nad 50 % skeletu) majú pôdy, ktoré vznikli z jemnozrnných, celistvých hornín ako kremité ruly, kremence, propylity, dolomity, čistejšie vápence, kremité pieskovce, tiež z terciérnych a kvartérnych štrkov a na suťoviskách rôznych hornín.
Pôdy stredne skeletnaté (20 - 50 % skeletu): viažu sa na hrubozrnnejšie, ľahšie zvetrávajúce horniny - žuly, granodiority, diabázy, melafýry, amfibolity, andezity, ryolity, dacity, bazalty, porfyroidy, ruly, svory, slienité vápence, werfénske bridlice, niektoré pleistocénne a holocénne riečny sedimenty.
Pôdy slabo skeletnaté (do 20 % skeletu): z málo spevnených, hlavne pelitických hornín (andezitové tufy, ílovité bridlice, flyšové pieskovce, lupky, rôzne sliene).
Neskeletnaté pôdy: vytvorili sa zo sypkých, jemných sedimentov - na sprašiach, sprašových a polygenetických sprašových hlinách, viatych pieskoch a na ťažkých aluviálnych náplavoch.
Prameň: Mičian, 1977