Zobrazujú sa príspevky s označením materská hornina. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením materská hornina. Zobraziť všetky príspevky

streda 6. februára 2008

Horizont pevnej podložnej horniny R

Podpovrchový horizont pevnej podložnej horniny (angl. Rock "skala, hornina") sa vylišuje, ak sa bezprostredne pod pôdnym solom nachádza pevná materská hornina vo forme nezvetraných vrstiev, lavíc a pod. (najmä prípad litozemí, rankrov a rendzín).

piatok 1. februára 2008

Pôdy a chemizmus hornín

Minerálne zloženie hornín podmieňuje primárne chemické zloženie pôd a tým aj ich celkovú minerálnu silu, t. j. obsah živín kľúčových pre výživu rastlín, najmä Ca, Mg, K, P, ako aj charakter sorpčného komplexu a pedogenetického procesu.

Podľa minerálnej sily hornín môžme naše pôdy orientačne rozdleiť do týchto skupín:

1) pôdy minerálne veľmi silné
2) pôdy minerálne silné
3) pôdy minerálne stredne silné
4) pôdy minerálne slabé
5) pôdy minerálne veľmi slabé.

Minerálne silná hornina rozhodujúcocu mierou oplyvňuje pedogenézu, príklad: vápence a dolomity. Ca a Mg v materskej hornine podmieňujú nasýtenosť sorpčného komplexu, brzdia vnútropôdne zvetrávanie a ovplyvňujú biologickú aktivitu (= kvalitný
molický horizont).

Vzťah medzi množstvom skeletu v pôde a materskou horninou

Vzťah medzi množstvom skeletu vo vrchných 50 cm pôdy a materskou horninou (ide o zovšeobecnenie; odchýlky sú dané hlavne genézou a často komplikovaným zložením svahovín):

Pôdy silno skeletnaté (nad 50 % skeletu) majú pôdy, ktoré vznikli z jemnozrnných, celistvých hornín ako kremité ruly, kremence, propylity, dolomity, čistejšie vápence, kremité pieskovce, tiež z terciérnych a kvartérnych štrkov a na suťoviskách rôznych hornín.

Pôdy stredne skeletnaté (20 - 50 % skeletu): viažu sa na hrubozrnnejšie, ľahšie zvetrávajúce horniny - žuly, granodiority, diabázy, melafýry, amfibolity, andezity, ryolity, dacity, bazalty, porfyroidy, ruly, svory, slienité vápence, werfénske bridlice, niektoré pleistocénne a holocénne riečny sedimenty.

Pôdy slabo skeletnaté (do 20 % skeletu): z málo spevnených, hlavne pelitických hornín (andezitové tufy, ílovité bridlice, flyšové pieskovce, lupky, rôzne sliene).

Neskeletnaté pôdy: vytvorili sa zo sypkých, jemných sedimentov - na sprašiach, sprašových a polygenetických sprašových hlinách, viatych pieskoch a na ťažkých aluviálnych náplavoch.

Prameň: Mičian, 1977