Kambizem modálna (2)

Obr. Kambizem modálna (typická), kyslá varieta, erodovaná forma (KMmae) na starých fluviálnych sedimentoch - štrkopieskoch risskej terasy rieky Moravy. Borská Nížina, Plavecký štvrtok, m. časť "Nad vŕškom", n. výška 162 m n. m. Väčšina humusového A horizontu bola odstránená (= odhrnutá buldozérom) po vyrúbaní predchádzajúceho porastu pri tzv. celoplošnej úprave pôdy.

Kambický Bv horizont; charakteristická hnedá farba daná obalmi oxidov Fe na pieskových zrnách
Vegetačný kryt: vysadená monokultúra borovice lesnej (Pinus sylvestris) vo veku 6-7 rokov

Antropogénny val - líniové depónium ťažobných zvyškov pôvodného porastu, porastené zmladzujúcimi agátmi (Robinia pseudoacacia). Výsledok tzv. celoplošnej úpravy pôdy, pri ktorej sa pne a haluzina po jednorázovom vyťažení pôvodného porastu holorubom nahrnú buldozérom aj s vrchnou humusovou vrstvou pôdy (ochrickým horizontom) na jedno alebo viac líniových depónií na ploche rúbaniska.

Kambizem modálna (1)

Obr. Stará sonda - odkryv v kambizemi typickej (modálnej), vyvinutej z eolických sedimentov - viatych pieskov. Borská nížina, Plavecký Štvrtok, okraj NPR Bezedné, piesková duna, nadmorská výška 161 m n. m.

Idealizovaná sekvencia farebných zmien v rôznych horizontoch kambizeme. Sprava doľava: 1. humusový horizont (Aoq), 2. kambický horizont Bv, 3. prechodný horizont B/C, 4. C - pôdotvorný substrát = viaty piesok, 5. CGr - horizont trvale ovplyvnený podzemnou vodou.


Vegetačný kryt: dospelý porast borovice lesnej (Pinus sylvestris) v rastovej fáze kmeňoviny, v podúrovni s prímesou agátu (Robinia pseudoacacia) z prirodzeného zmladenia.

Čiernica kultizemná (2)

Čiernica kultizemná (1)

Výmoľ (terénna exkurzia z geoekológie)

Výmoľ pri križovatke ciest Báhoň - Vištuk - Budmerice (zastávka trasy exkurzie z geoekológie č. 3)
Zákres krajiny medzi Vištukom a Báhoňom na liste mapy I. vojenského mapovania ukazuje, že výmoľ (= pri dolnom okraji mapy trochu napravo od stredu) vznikol už pred rokom 1784.

Stav podľa mapy II. vojenského mapovania v prvej polovici 19. storočia (výmoľ je mierne nad stredom výrezu).

Hnedozem pseudoglejová (2), Fajdal - Šenkvice

Hnedozem pseudoglejová, Podunajská nížina, okraj okraj Trnavskej pahorkatiny, pri št. ceste z Fajdalu do Šenkvíc, nadmorská výška 182 m n. m. Pôdotvorný substrát: zaílený štrčok - elúvium, pravdepodobne neogénneho veku, navrchu s prímesou spraše, medzičasom už odvápnenej.

Terénna exkurzia z geoekológie 1.

Trasa:
B á h o ň - V i š t u k - F a j d a l (ŠM) - Š e n k v i c e, celková dĺžka 13 km

Zastávky:
1. Báhoň, m. časť "Za kaštieľom": černozem modálna (typická)
2. Pri št. ceste Báhoň - Budmerice, m. časť "Parcely": černozem hnedozemná
3. Vištuk, m. časť "Prostredné pole": výmoľ, stabilizovaný vegetáciou
4. Vištuk, zosuvný svah na okraji obce nad vodnou nádržou, pôda na svahu - hnedozem pseudoglejová
5. Plošina pri št. ceste Vištuk - Šenkvice: hnedozem pseudoglejová

Rendzina modálna - RAm

Rendzina v typickom vývoji, bez ďalších diagnostických horizontov alebo ich náznakov, so zreteľným prechodom do C-horizontu.

Amc-Cc-Rc
Amc-A/Cc-Cc-Rc

Rendzina modálna (1), Devínska Kobyla
Rendzina modálna (2), Bešeňová
Rendzina modálna (3), Súľovské skaly

Regozem modálna - RMm

Regozem v typickom vývoji, bez ďalších diagnostických znakov.

Ao
(A/C)
C

Regozem modálna (1), Devínska Kobyla