Sprašové profily pri Bíni a Kameníne

Podunajská nížina, podcelok Hronská pahorkatina, časť: Hronská tabuľa. Dolné Pohronie, Bíňanský sprašový profil s viacerými horizontami pochovaných (fosílnych) pôd.
Profil odkrytý bočnou (laterálnou)
eróziou rieky Hron (v súčasnosti prebieha spevňovanie brehov lomovým kameňom proti erózii).




Detail erodovaného brehu poniže Bíne. Svetlohnedý horizont naspodu je vrstva spraše alebo sprašových hlín, na nej uložená vrstva štrkopieskov Hrona, v hornej polovici spraš.
Sprašové profily pri Kameníne. Všetky foto © Peter Ježko, február 2008.

Kambizem modálna (2)

Obr. Kambizem modálna (typická), kyslá varieta, erodovaná forma (KMmae) na starých fluviálnych sedimentoch - štrkopieskoch risskej terasy rieky Moravy. Borská Nížina, Plavecký štvrtok, m. časť "Nad vŕškom", n. výška 162 m n. m. Väčšina humusového A horizontu bola odstránená (= odhrnutá buldozérom) po vyrúbaní predchádzajúceho porastu pri tzv. celoplošnej úprave pôdy.

Kambický Bv horizont; charakteristická hnedá farba daná obalmi oxidov Fe na pieskových zrnách
Vegetačný kryt: vysadená monokultúra borovice lesnej (Pinus sylvestris) vo veku 6-7 rokov

Antropogénny val - líniové depónium ťažobných zvyškov pôvodného porastu, porastené zmladzujúcimi agátmi (Robinia pseudoacacia). Výsledok tzv. celoplošnej úpravy pôdy, pri ktorej sa pne a haluzina po jednorázovom vyťažení pôvodného porastu holorubom nahrnú buldozérom aj s vrchnou humusovou vrstvou pôdy (ochrickým horizontom) na jedno alebo viac líniových depónií na ploche rúbaniska.

Kambizem modálna (1)

Obr. Stará sonda - odkryv v kambizemi typickej (modálnej), vyvinutej z eolických sedimentov - viatych pieskov. Borská nížina, Plavecký Štvrtok, okraj NPR Bezedné, piesková duna, nadmorská výška 161 m n. m.

Idealizovaná sekvencia farebných zmien v rôznych horizontoch kambizeme. Sprava doľava: 1. humusový horizont (Aoq), 2. kambický horizont Bv, 3. prechodný horizont B/C, 4. C - pôdotvorný substrát = viaty piesok, 5. CGr - horizont trvale ovplyvnený podzemnou vodou.


Vegetačný kryt: dospelý porast borovice lesnej (Pinus sylvestris) v rastovej fáze kmeňoviny, v podúrovni s prímesou agátu (Robinia pseudoacacia) z prirodzeného zmladenia.

Čiernica kultizemná (2)

Čiernica kultizemná (1)

Výmoľ (terénna exkurzia z geoekológie)

Výmoľ pri križovatke ciest Báhoň - Vištuk - Budmerice (zastávka trasy exkurzie z geoekológie č. 3)
Zákres krajiny medzi Vištukom a Báhoňom na liste mapy I. vojenského mapovania ukazuje, že výmoľ (= pri dolnom okraji mapy trochu napravo od stredu) vznikol už pred rokom 1784.

Stav podľa mapy II. vojenského mapovania v prvej polovici 19. storočia (výmoľ je mierne nad stredom výrezu).

Hnedozem pseudoglejová (2), Fajdal - Šenkvice

Hnedozem pseudoglejová, Podunajská nížina, okraj okraj Trnavskej pahorkatiny, pri št. ceste z Fajdalu do Šenkvíc, nadmorská výška 182 m n. m. Pôdotvorný substrát: zaílený štrčok - elúvium, pravdepodobne neogénneho veku, navrchu s prímesou spraše, medzičasom už odvápnenej.