Zonálne pôdy - ich genéza a dynamika je daná predovšetkým pôsobením bioklimatických činiteľov. Zonálne pôdy (= fyzickogeografické komplexy) vznikli na "normálnych", t. j. zrnitostne a chemicky neextrémnych substrátoch (bez vplyvu podzemnej alebo povrchovej vody, spôsobujúcej prebytočné prevlhčenie pôdy). V jednotlivých zónach (horizontálnych, vertikálnych, príhorských) spravidla plošne prevažujú.
Intrazonálne pôdy - hoci do určitej miery sú závislé od klímy, ich genéza a dynamika je podstatne podmienená inými, ako bioklimatickými činiteľmi, predovšetkým extrémnym zrnitostným a chemickým charakterom substrátov (napr. rendziny) a prebytočným prevlhčením. V rámci danej zóny spravidla zaberajú menšiu plochu ako zonálne pôdy.
Azonálne pôdy - nevyvinuté, alebo veľmi málo vyvinuté pôdy, ktoré sa vyskytujú v rôznych bioklimatických zónach či pásmach na mladých pôdotvorných substrátoch, ako sú aluviálne holocénne sedimenty (fluvizeme), duny (regozeme), na recentnom až subrecentnom materiáli murových či suťových kužeľov (rankre) a pod.
V prírode existujú aj prechody medzi zonálnymi a intrazonálnymi, ako aj medzi intrazonálnymi a azonálnymi pôdami.
Prameň: Mičian, 1977
Zobrazujú sa príspevky s označením zonalita. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením zonalita. Zobraziť všetky príspevky
štvrtok 21. februára 2008
piatok 15. februára 2008
Horizontálna zonálnosť pôd
Šírková zonálnosť pôd na Východoeurópskej nížine (priebeh zón zhruba od Z na V)
V smere od severu na juh klesá priemerná hladina podzemnej vody, na druhej strane stúpa priemerná ročná teplota, zvyšuje sa výpar, množstvo slnečného žiarenia a dĺžka vegetačného obdobia, pričom však ročný úhrn zrážok na vzdialenosť až 3 000 km je takmer rovnaký (400 - 500 mm), takže rozdiferencovanie pôd je nasledovné (schematicky):
1 - kryosoly (permafrost, zóna tundry)
2 - komplex organozemí, glejov, podzolov humusovo-železitých a luvizemí podzolových (zóna tajgy, severského ihličnatého lesa)
3 - luvizeme (albiluvisol), zóna zmiešaného a listnatého lesa
4 - komplex phaeozemí až černozemí (zóna lesostepi)
5 - černozeme (vysokotrávnatá step)
6 - gaštanozeme (nízkotrávnatá step)
7 - gaštanozeme až kalcisoly (zóna polopúští)
V smere od severu na juh klesá priemerná hladina podzemnej vody, na druhej strane stúpa priemerná ročná teplota, zvyšuje sa výpar, množstvo slnečného žiarenia a dĺžka vegetačného obdobia, pričom však ročný úhrn zrážok na vzdialenosť až 3 000 km je takmer rovnaký (400 - 500 mm), takže rozdiferencovanie pôd je nasledovné (schematicky):
1 - kryosoly (permafrost, zóna tundry)
2 - komplex organozemí, glejov, podzolov humusovo-železitých a luvizemí podzolových (zóna tajgy, severského ihličnatého lesa)
3 - luvizeme (albiluvisol), zóna zmiešaného a listnatého lesa
4 - komplex phaeozemí až černozemí (zóna lesostepi)
5 - černozeme (vysokotrávnatá step)
6 - gaštanozeme (nízkotrávnatá step)
7 - gaštanozeme až kalcisoly (zóna polopúští)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
