Pedogeographia Comeniana

Termíny skúšok

2011-12-31T14:42:00.000+01:00

Prvý termín bude v dňoch 5. alebo 6. januára, sledujte AIS

Predtermín 16.12.2011 - výsledky

2011-12-16T16:42:00.003+01:00

Hnedozem kultizemná (Luvisol)

2011-11-10T17:17:00.025+01:00

Location: Bernolákovo, Slovakia, Danubian Lowlands
Author of the photography: Peter Pišút ©
Parent material: loess
Land use: farming cropland (woodland until 19th century)
Classification WRB (2006): Luvisol (siltic)
Remarks: argic horizon; calcareous subsoil

Argic horizon (Bt horizont)

Cvičenie č. 2 - zadanie

2011-11-09T11:42:00.003+01:00

Termín odovzdania - 21. november 2011.

Čiernica černozemná (ČAb)

2010-05-17T14:07:00.006+02:00

Čiernica s oxidačnými znakmi glejového G-horizontu v prechodnom A/C horizonte; bez glejového redukčného Gr-horizontu do 100 cm od povrchu.

Čiernica černozemná (kultizemná) (1), Nekyje

Čiernica černozemná (1), Nekyje

2010-05-17T13:49:00.008+02:00

Čiernica černozemná (kultizemná) z hlinitopiesočnatých náplavov Dunaja. Vnútorný breh bývalého dunajského ramena pri obci Nekyje. Foto (C) J. Procházka, 11.5.2010.

Profil:
0-35 Akpc, tmavosivý, farba 10 YR 2/1, silne karbonátový, súdržný, hlinitopiesočnatý
35-62 cm A/C(Go)c, silne karbonátový, piesočnato-hlinitý, nezreteľné hrdzavé škvrny do 10 %
62-72 C(Go) svetlohnedosivý piesok, ojedinelé hrdzavé škvrny, nekarbonátový
72-102 cm CGo nekarbonátový piesok, farba 10 YR 4,5/4, ojedinelé valúny štrku do 2 cm
102-125 cm CGro svetlohnedý nekarbonátový piesok, sivá + hnedá farebnosť, nepatrné, difúzne, stredne kontrastné hrdzavé škvrny.

Čiernica glejová (2), Nekyje

2010-05-17T12:14:00.044+02:00

Čiernica glejová na dne bývalého ramena Dunaja pri obci Nekyje, nadmorská výška 114 m n. m. Vlhká kosená lúka s metlicou trsnatou (Deschampsia caespitosa), ostricami (Carex spp.), kostihojom (Symphytum officinale), pichliačom sivým (Cirsium canum) a i. Foto (C) J. Procházka, 28.4.2010.

Profil:

0-1 cm Oom, staré stonky metlice, mach

0-25 cm Amčc, farba 10 YR 2,5/1,5, hlinitopiesočnatá zemina, drobnohrudkovitá štruktúra, stredne karbonátový, zreteľný prechod do

Oh 25-36 cm, tmavý, farba 10 YR 3/1, piesočnatohlinitý, slabo karbonátový, bohatý na subfosílne ulity mokradných slimákov, zreteľný prechod do

Otm 36-49 cm, minerálny podiel ílovitohlinitý, zreteľný, zvlnený prechod do

Gr, uniformne sivý, farba 10 YR 5/1, ílovitý až íl, nevýrazne karbonátový, asi 15 % zvyškov pletív šachorovitých rastlín (Cyperaceae). Hladina podzemnej vody v 49 cm.

Černozem modálna (kultizemná), Nekyje

2010-05-14T16:31:00.004+02:00

Černozem modálna (kultizemná), karbonátová, silne skeletnatá, z terasových štrkopieskov. Nekyje, vyvýšená vrcholová časť bývalej štrkovej zákrutovej lavice vo vnútri paleomeandra Dunaja, n. výška 115 m n. m. Foto (C) J. Procházka, 11.5.2010.

Profil:

Amc (Akpc), 0-35 cm, sivočierny, farba 10 YR 2,5/1, prechod rovný, ostrý do:

Cc, sivohnedý štrkopiesok , bez oxidačno-redukčných znakov, slabo karbonátový, priemer valúnov štrku okolo 0,5 cm (max. 2,5 cm, ojedinele aj 7 cm).

Ostrý prechod ornicového humusového horizontu do substrátových štrkopieskov s nevýraznými znakmi pôvodnej fluviálnej stratifikácie. Foto (C) J. Procházka, 11.5.2010.

Kambizem luvizemná (1), Železná Studnička

2010-05-12T16:14:00.001+02:00

Kambizem luvizemná na mocnom podsvahovom delúviu. Odkryv v dolnej časti bývalého výmoľa lesnej cesty. Železná Studnička. Foto (C) Miloš Rusnák, 12.5.2010.
Profil:
(Ool) mach
Aoq, 0-10 cm, farba 10 YR 3/2, nekarbonátový, kyprý, piesočnatý. Zreteľný, šikmý, zvlnený prechod do
Bv, 10-90 cm, hrdzavohnedý, farba 10 YR 4/6, hlinitopiesočnatá textúra, nekarbonátový, difúzny, šikmý prechod do
Bvt, 90-140 cm, svetlohnedý, farba 4,5/5, piesočnato-hlinitý. Zreteľný, šikmý prechod do
Cc, 140-210 cm; silne karbonátový hlinitý piesok s prímesou spraše, farba 2.5 Y 6/4, elementárna štruktúra.

Kambizem luvizemná (KMl)

2010-05-12T16:04:00.000+02:00

Kambizem s kambickým luvickým Bvt-horizontom aspoň v časti B-horizontu.

Aoq
Bvt
B/C
C

Kambizem luvizemná (1), Železná Studnička

Čiernica organozemná (1), Nekyje

2009-12-14T16:30:00.001+01:00

Čiernica organozemná, dno zaniknutého dunajského ramena pri obci Nekyje. Foto 16.9.2009 (c) P.Pišút. Hladina podzemnej vody v čase vzorkovania v hĺbke 1 m.
Profil:
0-1 cm Ool staré stonky trste (Phragmites australis)
0-40 cm Amč
40-55 cm A/Oh
55-80 cm Oh
80-120 cm Otl slatinná rašelina.

Molický čiernicový horizont Amč, polodetail.

Vegetácia: Ruderalizovaný porast trste (Phragmites asutralis) s pŕhľavou (Urtica dioica), povojou (Calystegia sepium), tiež lipkavec (Galium aparine), ostružina ožinová (Rubus caesius), zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea), tiež stará suchá baza (Sambucus nigra).

Čiernica organozemná (ČAt)

2009-12-14T16:20:00.000+01:00

Čiernica s náznakmi rašelinového Ot-horizontu (hrúbky za vlhka do 30 cm), alebo s humolitovým Oh-horizontom hrúbky do 50 cm, s prechodom do molického čiernicového Amč-horizontu.

Amč-(Ot)-CG
Amč-Oh-Ot

Čiernica organozemná (1), Nekyje

Čiernica kultizemná (3), Nekyje

2009-12-14T16:04:00.001+01:00

Čiernica modálna (ČAm)

2009-12-11T14:56:00.003+01:00

Čiernica s oxidačnými znakmi (škvrny, zhluky a noduly Fe alebo Mn) v molickom čiernicovom Amč-horizonte; bez glejového redukčného Gr-horizontu v hĺbke do 100 cm.

Amč
A/CGo
CGo
Gro

Čiernica modálna (1), Jurová

Čiernica modálna, Jurová

2009-12-04T12:12:00.000+01:00

Čiernica modálna, karbonátová. Jurová, Žitný ostrov, foto 27.11.2009 © S. Vércseová a M. Koli.

Profil:

0-5 Om

0-40 Am1c, drobnohrudkovitá štruktúra, piesočnato-hlinitá zemina, pravdepodobne antropicky ovplyvnený (celoplošnou úpravou pôdy pri zakladaní porastu); pH (vo vode) 8.22

40-60 Am2c, hnedočierny, hlinitopiesočnatý, pH 8.28

60-70 A/Cc

70-125 CGroc, piesok, dominantné, stredne kontrastné hrdzavé škvrny nad 50 %, pH 8.08

pod 125 Oh fosílny humolit, tmavý, ílovitá textúra, silne plastický, škvrny do 20 %, pH 7.94.

Cvičenie pôdy WRB - zadanie

2009-12-01T18:51:00.000+01:00

Zadanie č. 2

2009-10-28T14:27:00.001+01:00

Organozem slatinná (2), Nekyje

2009-08-07T16:57:00.001+02:00

Organozem slatinná na dne paleomeandra Dunaja pri obci Nekyje, Podunajská rovina, Žitný ostrov. Foto 6.8.2009 © P.Pišút.

Profil:

0-1 cm Omh

0-22 cm Oh (s ojedinelými subfosílnymi schránkami močiarnych mäkkýšov)

22-100 cm Otl, slatinná rašelina zo zvyškov trste a šachorovitých rastlín (Cyperaceae), výrazný zápach (redukčné prostredie). Hladina podzemnej vody v hĺbke 15 cm.

Stanovište: Kosený bylinno-travinný porast s dominanciou ostrice (Carex sp.) a ďalšími močiarnymi a vlhkomilnými rastlinami (Mentha aquatica, Lythrum salicaria, Ranunculus repens) na trvalo podmáčanom stanovišti s vysoko položenou hladinou podzemnej vody aj po odvodnení. Foto © P.Pišút.

Rendzina litozemná (RAq)

2009-07-28T17:27:00.000+02:00

Rendzina s nástupom súvislej pevnej karbonátovej horniny v hĺbke 10-30 cm od povrchu.

Amc-Rc

Rendzina litozemná (1), Veľký Choč

Rendzina litozemná (1), Veľký Choč

2009-07-28T17:02:00.000+02:00

Rendzina litozemná. vylúhovaná, Chočské vrchy, JZ svah pod hrebeňom Veľkého Choča, n. výška 1 400 m n. m. Foto 21.7.2009 © P.Pišút. Profil:
0-2 Om
0-7 cm Am, 10 % skeletu, drobnohrudkovitá štruktúra, bez karbonátov
7-25 cm A/Cc, vápencový skelet 40-50 %, priemerná veľkosť klastov 2-3 cm, max. 10 cm,
25 Rc.

Molický horizont, polodetail.

Erózia pôdy pri turistickom chodníku.

Antrozemný iniciálny Adi horizont

2009-07-28T14:52:00.000+02:00

Primitívne štádium tvorby pôd z antropogénnych materiálov, pričom hrúbka úložného materiálu je nad 35 cm. Súčasť iniciálnych antrozemí.

Antrozem iniciálna (ANä)

2009-07-28T14:46:00.000+02:00

Antrozem s iniciálnym Adi-horizontom o hrúbke 1-10 cm s obsahom organického C nad 0,3 %.

Adi
C
D

Antrozem iniciálna (1), urbická, Bratislava

Kambický podzolový Bvs horizont

2009-07-28T14:32:00.000+02:00

Kambický horizont, ktorý má náznaky translokácie seskvioxidov a humusu, ktorý ale nespĺňa kritériá pre Bs-horizont.

Podzolový humusovo-seskvioxidový Bsh

2009-07-28T14:25:00.000+02:00

Varieta iluviálneho podzolového horizontu s Fe+Al, v hornej časti s akumuláciou translokovaných nízkomolekulárnych tmavých orgaických látok so seskvioxidmi.

Placikový horizont Pl

2009-07-28T14:07:00.000+02:00

Podpovrchový horizont ireverzibilnej (nezvratnej) cementácie akumulovaným Fe, Fe+Mn, alebo Fe a organickým materiálom, červeno-hnedej až červeno-čiernej farby, s hrúbkou nad 5 mm, nachádzajúci sa v hĺbke do 100 cm od povrchu. Tvar panu (z angl. pan "panvica"; tiež železitá kôra, "ortštajn") je horizontálny, zvlnený. Je prekážkou pre prienik vody a koreňov. Súčasť podzolov.

Iluviálny podzolový horizont Bs

2009-07-28T13:54:00.000+02:00

Podpovrchový horizont podzolov, ktorý vznikol akumuláciou translokovaných nízkomolekulárnych organických látok, hliníka a železa, ako výsledok procesu podzolizácie z nadložných horizontov, v podmienkach silne kyslej pôdnej reakcie a premyvného vodného režimu.

Vlastnosti horizontu:

a) hrúbka nad 15 cm;
b) farba Hue 10YR alebo červenšia, Chroma vyššie a/alebo Hue červenšie ako v podložnom horizonte;
c) zvýšenie obsahu voľného Fe oproti eluviálnemu horizontu i substrátu v absolútnych hodnotách i v pomere k obsahu ílových častíc, s maximom v jeho vrchnej časti a zvýšenie obsahu voľného Al s maximom v spodnej časti horizontu;
d) aspoň jednu z nasledujúcich vlastností:

1. v hornej časti horizontu akumulácia translokovaných nízkomolekulárnych organických látok so seskvioxidmi,
2. pH v H2O pod 5, alebo V pod 30 % aspoň v časti horizontu,
3. tvorba pevných železitých kôr - placikový diagnostický horizont v jeho nadloží,
4. bez koloidných povlakov na povrchu štruktúrnych agregátov, alebo v póroch.

Variety horizontu:

Podzolový seskvioxidový Bsv
Podzolový humusovo-seskvioxidový Bsh

Podzol kambizemný (3), Jasná, Otupné

2009-07-28T13:39:00.000+02:00

Podzol kambizemný na hlbokom delúviu z granitoidov. Nízke Tatry, Jasná, Otupné, odkryv zárezu trate novej lanovky oproti obecnému úradu Demänovská dolina, nadmorská výška okolo 1130 m. Foto 25.7.2009 © P.Pišút.

Ranker podzolový (1), Predné Solisko

2009-07-28T13:07:00.000+02:00

Raker podzolový na žulových balvanoch, Vysoké Tatry, hrebeň pod Predným Soliskom, n. výška 1900 m n. m. Foto 18.7.2009 © P.Pišút.

Ranker podzolový (RNp)

2009-07-28T12:59:00.000+02:00

Ranker s náznakmi podzolového Bs-horizontu (znaky čiastočného obohatenia železom), alebo s náznakmi eluviácie v A-horizonte (vybielené pieskové zrná v jemnozemi, zbavené povlakov železa).

Au(Ep)-(Bs)-C-R
Au(Ep)-(Bsv)-C-R
Au(Ep)-C-R

Ranker podzolový (1), Predné Solisko

Antrozemný rekultivačný Adr horizont

2009-07-27T17:25:00.000+02:00

Antrozemný horizont, kde v povrchovej vrstve badať známky rekultivačných zásahov, zlepšujúcich predpoklady pre rast vegetácie. Ide o biologickú rekultiváciu (humifikácia antropogénnych materiálov) na technicky zrekultivovaných plochách.

Antrozem rekultivačná (ANô)

2009-07-27T17:17:00.000+02:00

Antrozem s antrozemným rekultivačným Adr-horizontom.

Adr-C-D
Adr-D

Antrozem rekultivačná (1), Štrbské pleso

Antrozem (AN)

2009-07-27T17:13:00.000+02:00

Pôda skupiny antropických pôd s antrozemným A-horizontom, vzniknutým z premiestnených antropogénnych materiálov rôzneho pôvodu, v hrúbke nad 35 cm.

Antrozem - podtypy:

Antrozem modálna
Antrozem iniciálna
Antrozem rekultivačná
Antrozem prekryvná

Antrozem rekultivačná (1), Štrbské pleso

2009-07-27T17:00:00.000+02:00

Antrozem rekultivačná, ktorá vznikla naložením vrstvy umelého trávnika na premiestnený a nasypaný materiál zo zvetralín granitoidov. Vysoké Tatry, Štrbské Pleso, novoupravené nábrežie jazera pred hotelmi. Foto 18.7.2009 © P.Pišút.

Kambizem podzolová (2), Jasná

2009-07-27T16:13:00.000+02:00

Kambizem podzolová, prípadne až podzol kambizemný z hlbokých svahovín granitoidov. Nízke Tatry, Jasná, lyžiarske stredisko Biela Púť, n. výška 1115 m n. m. Foto 25.7.2009 © P.Pišút.

Kambický mramorovaný Bvg horizont

2009-07-27T15:34:00.000+02:00

Kambický horizont, ktorý má náznaky hydromorfizmu, ale nespĺňa kritériá pre Bg-horizont.

Kambizem pseudoglejová (KMg)

2009-07-27T15:28:00.000+02:00

Kambizem s kambickým mramorovaným Bvg-horizontom aspoň v časti B-horizontu (znaky oglejenia v matrici 10-80 %).

Aoq
Bvg
B/C
Cg

Kambizem pseudoglejová (1), Žiar, Dolinky

Kambizem pseudoglejová (1), Žiar, Dolinky

2009-07-27T15:16:00.001+02:00

Kambizem pseudoglejová (slabo oglejená) z paleogénneho pieskovca. Liptovská kotlina, Žiar, SZ svah Doliniek. Foto 24.7.2009 © P.Pišút.
Profil:
Au
Bvg
B/C

Kambizem modálna (4), kyslá, Sitina

2009-07-13T15:44:00.000+02:00

Kambizem modálna, kyslá, na žule. JZ svah vrchu Sitina, Bratislava, sklon 30 stupňov. Bývalá poľnohospodárska pôda - boli tu najzápadnejšie položené bratislavské vinohrady. V 14. - 19. storočí antropicky ovplyvňovaná kultiváciou (odstraňovanie väčších kusov skeletu, okopávanie, hnojenie). V súčasnosti sekundárny lesný porast s prevahou duba. Foto 19.6.2009 © P.Pišút.

Profil:
0-1 cm Ool (dubový opad, konáriky)
0-9 cm Ao, obsah skeletu 20 %, prechod zreteľný do
9-50 cm Bv, vrchná časť v minulosti antropicky ovplyvňovaná; obsah skeletu 55 %; prechod zreteľný (hranica šikmá, zvlnená) do
50 cm R (C) výrazne zvetraná žula.

Podzol kambizemný, Baranec

2009-07-13T15:26:00.001+02:00

Podzol kambizemný, Žíarska dolina, hrebeň Baranca, foto 8.7.2009 © P.Pišút.

Fluvizem kultizemná (2), Bratislava, Lieskovec

2009-04-16T16:33:00.000+02:00

Fluvizem kultizemná, karbonátová varieta na pieskoch (FMac - nf2). Bratislava, Podunajské Biskupice, Lieskovec, foto 11.4.2009 © P.Pišút.
Profil:
0-25 Akpc, hlinitopiesočnatá
25-60 C1(Go)c, svetlohnedý piesok
60-68 C2Goc, hnedosivý piesok
68-86 C3Goc, hlinitý piesok
C4Groc, piesočnatohlinitá
pod 116 C5 štrkopiesok.

Vrchná časť profilu (25-80 cm) s vložkou svetlejšieho piesku v hĺbke 60-68 cm (lepšie viditeľná po digitálnom zvýraznení) obsahuje aj zvyšky pôvodného prechodného A/C horizontu. Nevýrazné náznaky slabokontrastných hrdzavých škvŕn. Drobné tmavšie bodky = chodbičky dážďoviek a lariev hmyzu, vyplnené textúrne jemnejším, tmavším materiálom. Foto 11.4.2009 © P.Pišút.

Polodetail redukčno-oxidačného horizontu C4Groc. Celkový farebný stupeň premeny pôdnej matrice najmenej 80% (znak glejovatenia z minulosti, pred antropicky podmieneným poklesom hladiny podzemnej vody). Zhruba 30 % hrdzavých a tmavých škvŕn, nepatrných (veľkosť do 5 mm), zreteľných až difúznych, stredne kontrastných (vpravo digitálne zvýraznené). Sivá farba v rozsahu nad 40%. Foto 11.4.2009 © P.Pišút.

Štrkopiesok fácie dna resp. nánosových brehov až prikorytových plytčín. Foto 11.4.2009 © P.Pišút.

Pôdy minerálne stredne silné

2009-04-14T13:30:00.000+02:00

Pôdy minerálne stredne silné vznikajú najmä na horninách (a ich zvetralinách):

bohatšie žuly až gronodiority
ruly
rôzne pieskovce
arkózy
opuky
nevápnité bridlice
sprašové hliny.

Pôdy minerálne slabé

2009-04-14T13:25:00.000+02:00

Pôdy minerálne slabé vznikajú najmä na horninách:

kremité žuly
porfýr
pararula
svorov
fylit
niektoré pieskovce
droby
piesky.

Kultizem kambizemná (2), Bratislava, Slavín

2009-04-14T10:42:00.001+02:00

Kultizem kambizemná zo zvetralín pararúl. Bratislava, Slavín, ulica "Na Slavíne", lokalita bývalých vinohradov starého vinohradníckeho záhonu "Bisternitzer". Foto 10.4.2009, © P.Pišút.

Výkopová jama stavby budúceho rodinného domu, celkový pohľad. Bratislava, ul. "Na Slavíne", Foto 10.4.2009, © P.Pišút.

Pôdotvorný substrát: zvetraná migmatitizovaná pararula (detail). Foto 10.4.2009, © P.Pišút.

Lokalita ako súčasť súvislého pásu starých vinohradov (ružová farba) nad Bratislavou na mape z r. 1870. Foto 10.4.2009, © P.Pišút.

Litozem modálna (4), Funchal, Madeira

2009-03-12T11:03:00.000+01:00

Litozem modálna (LIm), silikátová na zvrstvenom bazaltovom pyroklastiku (vulkanickom tufe). Funchal, ostrov Madeira (Portugalsko). 9.3.2009, © P.Pišút.

Litozem modálna (3), Portela, Madeira

2009-03-12T10:19:00.000+01:00

Litozem modálna, silikátová varieta na bazalte, 622 m. n. m. Zárez cesty, Portela, severné pobrežie ostrova Madeira (Portugalsko). 7.3.2009, © P.Pišút.

Kultizem kambizemná (KTk)

2009-03-12T10:07:00.000+01:00

Kultizem so zvyškom kambického Bv-horizontu.

Akm-(Bv)-C
Akm-Bv-C

Kultizem kambizemná, Santana, Madeira
Kultizem kambizemná (2), Bratislava, Slavín

Kultizem kambizemná, Santana, Madeira

2009-03-12T09:59:00.000+01:00

Veľmi úrodná kultizem kambizemná na minerálne bohatých bazaltových vulkanoklastikách. Santana, ostrov Madeira, Portugalsko. 7.3.2009 © P.Pišút.

Alofán

2009-01-20T17:53:00.000+01:00

Najdôležitejší amorfný ílový minerál. Vodnatý sekundárny alumosilikát, produkt zvetrávania alebo hydrotermálnej premeny živcov. Zloženie premenlivé, amorfná štruktúra (mračnovité zhluky v elektrónovom mikroskope). Výskyt: hojný vo zvetralinách sopečných hornín (tufy, tufové aglomeráty). Tvorba: z hornín s vyšším zastúpením sopečného skla (vitrickej zložky) v humídnom prostredí s dobrou drenážou. Súčasť andozemí (WRB: andosols).

Názov: gr. allos "iný" + phanos "zdať sa".

Vlastnosti:
- schopnosť sorbovať anióny

Illit

2009-01-20T17:30:00.001+01:00

Sekundárny ílový minerál, vznikajúci v procese zvetrávania pôdy (tiež: hydrosľuda, hydromuskovit). Vrstevnatý sekundárny alumosilikát. Názov odvodený od typovej lokality v štáte Illinois, USA, kde bol prvý raz popísaný v r. 1937. Produkt chemického zvetrávania muskovitu a živcov v prostredí saturovanom vodou. Výskyt napr. v redukčných Gr horizontoch hydromorfných pôd.

Vlastnosti:
- katiónová výmenná kapacita je menšia ako smektitu, no väčšia akou u kaolinitu (20-30 meq/100 g).

Ílové minerály - skupina kaolinitu

2009-01-20T17:18:00.000+01:00

Zahŕňa:

Kaolinit, najdôležitejší predstaviteľ
Dickit
Halloyzit
Nacrit

Hlavné skupiny ílových minerálov

2009-01-20T17:15:00.000+01:00

Skupina kaolinitu
Skupina smektitov
Skupina illitu
Skupina chloritu

Ílové minerály podľa typu (štruktúry) mriežky

2009-01-20T17:11:00.000+01:00

Dvojvrstevné 1:1 (kaolinit, halloyzit)
Trojvrstevné 2:1 (sľudy, smektit, illity, vermikulit, saponit)
Typ 2:1:1 (chlority)
Amorfné (alofán)
Zmiešano-vrstevnaté

Ílové minerály

2009-01-20T17:07:00.000+01:00

Ílové minerály podľa štruktúry mriežky
Ílové minerály podľa hlavných skupín
Ílové nerasty ako jeden z hlavných zdrojov sorpcie v pôde

Kaolinit

2009-01-20T16:46:00.000+01:00

Sekundárny ílový minerál, vznikajúci v procese zvetrávania pôdy. Vrstevnatý sekundárny alumosilikát. Hornina, bohatá na kaolinit = kaolín (tiež: čínsky íl).
Meno: od Kao-Ling (Gaoling), t. j. "Vysoký vrch" v Jingdezhen, provincia Jiangchi (Čína).
Jeden z najbežnejších ílových minerálov. Produkt intenzívneho chemického zvetrávania Al-silikátov (napr. živcov): výskyt v pôdach, ktoré vznikali zvetrávaním hornín v podmienkach horúcej a vlhkej klímy, napr. v oblasti tropických dažďových pralesov.

Chemický vzorec:
Al2Si2O5(OH)4) alebo tiež
Al2O3 . 2(SiO2) . 2(H2O)

Vlastnosti:
- tvrdosť 2-2.5 (Mohs)
- v čistej forme biela farba
- pomerne nízka katiónová výmenná kapacita (1-15 meq/100 g).
- slabé napučiavanie a zmršťovanie.

Využitie:
výroba keramiky (kaolinit je najdôležitejšou zložkou porcelánu), prísada do potravín, súčasť zubných pást, kozmetika, medicína (liek na bolesti žalúdka).

Fluvizem modálna (3), Pečenský les

2008-12-18T11:58:00.001+01:00

Fluvizem modálna, karbonátová varieta. Devínska brána, Bratislava - Petržalka, Pečenský les, dno bývalého ramena Dunaja, nadmorská výška 135 m n. m. 2.10.2008, © P.Pišút. Profil:
0-1 cm Om,
1-15 cm Aoc,
15-30 cm C(Go)c,
30-50 cm CGoc,
50-100 cm CGroc

CGoc, polodetail.

CGroc, polodetail. Navlhlá, súdržná, silne karbonátová zemina, hlinitý piesok s prímesou štrku (do 10 %), drobnohrudkovitá až zrnitá štruktúra, 50 % hrdzavé (farba 10YR 5/6 - Munsell) a 50 % modrosivé stredne veľké škvrny, bez biologickej aktivity. Navrchu (v hĺbke 70-75 cm) vložka piesku.

Termíny skúšok - 2. ročník

2008-12-16T10:33:00.000+01:00

Čiernica glejová (ČAG)

2008-12-11T15:46:00.003+01:00

Čiernica s oxidačnými znakmi glejového G-horizontu v molickom čiernicovom Amč-horizonte a s nástupom glejového redukčného Gr-horizontu do 100 cm od povrchu.

Amč
A/Go
A/CGo
Go
Gro
Gr

Čiernica glejová (1), Borská nížina
Čiernica glejová (2), Nekyje

Čiernica glejová (1), Borská nížina

2008-12-10T16:34:00.000+01:00

Čiernica glejová na silikátových viatych pieskoch, VVP Záhorie, 9.12.2008,© P.Pišút. Profil: 0-1 cm Ool, 0-28 cm Amč, 28-60 cm C(G). Znaky glejovatenia nevýrazné, ale hladina podzemnej vody v hĺbke 60 cm. Podmáčaný vlhký brezový les (Betula pubescens) s prímesou duba (Quercus robur), hrabu (Carpinus betulus). V krovitej vrstve krušina jelšová (Frangula alnus) a hloh (Crataegus sp.), v bylinnej vrstve metlica trsnatá (Deschampsia caespitosa).

Kambizem modálna (3), Bratislava, Karlova Ves

2008-10-30T16:28:00.000+01:00

Kambizem modálna, v minulosti možno upravená rigolovaním (v takom prípade: kultizem kambizemná). Bratislava - Devínske Karpaty, časť Bratislavské predhorie. Karlova Ves, m. časť Rovnice, n. výška 200 m n. m., J orientovaný svah so sklonom 6 stupňov. Vegetačný kryt: zaburinená lúka, pravdepodobne na meiste bývalých vinohradov. Pôdotvorný substrát: deluviálne zvetraliny terasových štrkopieskov günzskej terasy Dunaja. 30.10.2008,© P.Pišút.

Profil: Omm - hrúbka 1 cm,
0-8 cm: Aoq, husto prekorenený koreňmi tráv
10-50 cm: Bv, obsah skeletu 30 %
pod 50 cm - C horizont (silne zvetrané terasové štrky), obsah skeletu 90 %, maximálny rozmer valúnov 20 cm.

Spodná časť Bv horizontu, v hĺbke prechádzajúca do silne zvetralých terasových štrkov (polodetail).

Celá oblasť pokrytá vinohradmi na mape z r. 1870 a dnešný stav.

Černozem kultizemná (2), Kvetoslavov

2008-10-28T16:27:00.000+01:00

Černozem kultizemná (ČMa), varieta karbonátová (pôvodne černozem čiernicová, ČMč) v odkryve jamy pre základy rodinného domu. Podunajská rovina, celok Podunajská rovina, Žitný ostrov, Kvetoslavov, n. výška 124 m. n. m. Pôdotvorný substrát: hlinitý piesok, navrchu piesčitá hlina s prímesou spraše. Profil: Akp-A/CGo-CGro. 26.10.2008, © P.Pišút.

Molický horizont Amc, polodetail.

Pôvodná stratifikácia fluviálneho materiálu (piesky) v spodine pôdy.

Litozem modálna (2), Bešeňová

2008-10-15T13:21:00.000+02:00

Litozem modálna, karbonátová varieta na starej travertínovej kope. Bešeňová,Podtatranská kotlina, podcelok Liptovská kotlina, časť Chočské podhorie. 6.10.2008, © P.Pišút.

Rendzina modálna (2), Bešeňová

2008-10-15T13:09:00.000+02:00

Rendzina modálna na travertíne, Bešeňová, Podtatranská kotlina, podcelok Liptovská kotlina, časť Chočské podhorie. 8.10.2008, © P.Pišút.

Rendzina modálna - RAm

2008-09-19T12:05:00.001+02:00

Rendzina modálna na jemnoklastickom pórovitom vápenci bádenského veku (15-13 miliónov rokov). Malé Karpaty, podcelok Devínske Karpaty. Južný svah Devínskej Kobyly, plošina "Merice" nad obcou Devín, 250 m n. m.; bývalý pasienok so sekundárnym zárastom krovín. Súčasť komplexu rendzín, pararendzín a karbonátových regozemí.

Kambizem kultizemná (2), Plavecký Štvrtok

2008-09-19T12:05:00.000+02:00

Kambizem kultizemná vyvinutá na nevýraznej pieskovej dune. Záhorská nížina (celok Borská nížina, podcelok: Záhorské pláňavy), Plavecký Štvrtok, 25.4.2007, © P.Pišút.

Ranker modálny (2), Vysoké Tatry

2008-09-17T13:31:00.000+02:00

Ranker modálny, varieta: kyslý. Vysoké Tatry, Horný Smokovec, jún 2008, foto © P.Pišút.

Mačinový hydromorfný horizont Omh

2008-09-17T12:58:00.000+02:00

Mačinový horizont zo zvyškov močiarnej bylinnej vegetácie, bez jej rašelinenia.

Mačinový hydromorfný horizont (= tvoriaci najvrchnejšiu časť pôdy) organozeme slatinnej, Žitný ostrov. 29.4.2002, foto © P.Pišút.

Kambizem kultizemná (1), Devínska Nová Ves

2008-09-17T11:14:00.001+02:00

Kambizem kultizemná vyvinutá na štrkopieskovej terase rieky Dunaj. Záhorská nížina, celok Borská nížina, podcelok Novoveská plošina. Devínska Nová Ves, 8.5.2007, © P.Pišút.

Kambizem kultizemná (KMa)

2008-09-17T11:10:00.001+02:00

Kambizem s kultizemným ornicovým Akp-horizontom do hĺbky 35 cm.

Akp
Bv
B/C
C

Kambizem kultizemná (1), Devínska Nová ves
Kambizem kultizemná (2), Plavecký Štvrtok

Fluvizem modálna (2), Devínska Nová Ves

2008-09-17T10:43:00.001+02:00

Fluvizem modálna, karbonátová varieta. Záhorská nížina (celok Borská nížina, podcelok: Dolnomoravská niva), Devínska Nová Ves, alúvium riekz Moravy. Stanovište: niekdajšia kosená lúka v záplavovom území, dnes zarastená druhmi Aster lanceolatus (90 %) a Alopecurus pratensis. Pôdny profil: 0-35 cm Aoc, hlinitý, drobnohrudkovitá štruktúra, do 10 % skeletu; 35-110 cm CGoc (štrkopiesok, elementárna štruktúra), hladina podzemnej vody v čase sondovania v hĺbke okolo 100 cm. Foto 2 - Aoc a CGoc, detail. Foto 9.5.2007, © P.Pišút.

Mačinový terestrický Omm horizont

2008-09-10T09:56:00.001+02:00

Mačinový horizont zo zvyškov lúčnej terestrickej a semiterestrickej bylinnej vegetácie.

Mačinový horizont Om

2008-09-10T09:53:00.001+02:00

Nadložný organogénny horizont polorozložených zvyškov hlavne bylinnej rastlinnej hmoty.

Variety horizontu:

Mačinový terestrický Omm horizont
Mačinový hydromorfný Omh horizont

Kambický rankrový Bvu horizont

2008-09-09T11:01:00.000+02:00

Kambický horizont, ktorý má 50-75 % objemových skeletu.

Kambický Bvu horizont, vyvinutý v štrkopieskoch terasy rieky Dunaj. Devínska Nová Ves, foto 8.5.2007 , © P.Pišút.

Kambický luvický Bvt horizont

2008-09-09T10:54:00.000+02:00

Kambický horizont s náznakmi translokácie (premiestnenia) koloidov, avšak nespĺňajúci kritériá pre Bt-horizont.

Bvt horizont kambizeme luvizemnej, vyvinutý v mocnom podsavhovom delúviu (zhora nadol: Bv, Bvt, Cc). Foto (C) Miloš Rusnák, 12.5.2010.

Kambický horizont Bv

2008-09-09T10:37:00.000+02:00

Metamorfický podpovrchový horizont, ktorý vznikol procesom hnednutia (brunifikácie). Má:

a) hrúbku nad 15 cm
b) alteračné znaky (stačí jedna z nasledujúcich):
- Chroma vyššie alebo Hue červenšie najmenej o 1 stupeň ako v C-horizonte
- obsah voľného železa aspoň o 20 % vyšší ako v C-horizonte
- výraznejšia štruktúra ako v C-horizonte
- zvýšenie obsahu ílu voči podložnému horizontu.
c) nekarbonátovú jemnozem,
d) nenachádza sa pod eluviálnym horizontom,
e) nespĺňa kritériá pre luvický, mramorovaný, podzolový a slancový horizont, i keď môže mať ich prejavy,
f) má menej než 75 % objemových skeletu.

Variety horizontu:

Kambický luvický Bvt
Kambický mramorovaný Bvg
Kambický podzolový Bvs
Kambický andický Bvn
Kambický rankrový Bvu.

Hnedozem pseudoglejová (HMg)

2008-09-09T10:20:00.001+02:00

Hnedozem s luvickým mramorovaným Btg-horizontom aspoň v časti B-horizontu (so znakmi oglejenia v matrici v rozsahu 10-80 %).

Aoq-Btg-B/Cg-Cg
Ao-Btg-B/Cg-C

Hnedozem pseudoglejová (1), Vištuk
Hnedozem pseudoglejová (2), Fajdal / Šenkvice

Hnedozem pseudoglejová (1), Vištuk

2008-09-09T10:09:00.000+02:00

Hnedozem pseudoglejová (HMg) zo svahovín neogénnych morských ílov. Podunajská nížina, podcelok Trnavská pahorkatina, zosuvný svah nad vodnou nádržou na okraji obce Vištuk. Nadmorská výška 191 m n. m.

Pôdotvorný substrát - neogénne morské íly (detail).

Polyedrická štruktúra Bt horizontu - agregáty sú mnohostenné útvary s jasnými hranami. Vznik pri vyššom obsahu koloidných častíc (prevažne pod lesnými porastami).

Fluvizem modálna (1), Kľúčovec

2008-09-08T14:15:00.001+02:00

Fluvizem modálna (typická) v medzihrádzovom území Dunaja, typický pedotop s vysadenou monokultúrou šľachteného topoľa. V podraste úplne dominujú nitrofilné druhy ako žihľava (Urtica dioica), využívajúce zvýšené množstvá dusíka, ktoré sa do pôdy dostávajú vo forme aj 2-3 cm hrubých vrstvičiek povodňových hlín pri vysokých vodných stavoch. Podunajská rovina, Žitný ostrov, Kľúčovec, leto 2006.

Stupeň plasticity

2008-09-08T13:38:00.000+02:00

neplastická - zeminu nie je možné rukami vyvaľkať do valčekov
slabo plastická - zeminu je možné s určitými obtiažami vyvaľkať do hrubších (3-5 mm) valčekov
stredne plastická - zeminu možno vyformovať do 1-3 mm hrubých valčekov, ktoré pri ohýbaní praskajú
silne plastická - zeminu je možné vyformovať do valčekov tenších ako 1 mm, ktoré pri ohýbaní nepraskajú.

Prameň: Čurlík, Šurina, 1998

Konzistencia

2008-09-08T13:36:00.000+02:00

Stupeň pevnosti - pre navlhlý až suchý pôdny materiál
Stupeň plasticity - pre vlhký materiál
Stupeň lepivosti - pre mokrý materiál

Prach

2008-09-08T12:35:00.001+02:00

Minerálne pôdne častice rozmerov 0.05-0.002, resp. 0.001 mm. Jedna z hlavných zrnitostných frakcií jemnozeme. Z minerálov v prachu prevažujú živce a sľudy, hoci stále je ešte značne zastúpený kremeň. V jemnejších frakciách prachu prevládajú produkty chemického a biologického zvetrávania, ako hydrosľudy, oxidy Fe, Al, horčíka a ich hydráty. Pôdy s vyšším obsahom prachu sú stredne súdržné a mierne väzké, majú priaznivý vodný a vzdušný režim. Pri hmatovej skúške jednotlivé čiastočky prachu nie je cítiť, vypĺňajú však póry prstov a zanechávajú pocit prašnosti; medzi prstami sa nevýrazne formujú len za vlhka, odpor kohéznych síl pri drobení je málo výrazný až nevýrazný.

Medzinárodná klasifikácia pôdnych druhov USDA

2008-09-08T12:19:00.001+02:00

- 12 pôdnych druhov, ktoré určuje podľa percentuálneho zastúpenia troch základných zrnitostných frakcií - piesku, prachu a ílu.
- grafické riešenie: textúrny trojuholník
- prevzatá aj pre podmienky SR
- súčasť: metodická tabuľka:

Prameň: Fulajtár, 2006

Klasifikácia zrnitostných frakcií podľa Atterberga

2008-09-08T12:13:00.000+02:00

Názov frakcie / priemer častíc (mm):

hrubý piesok: 2.0-0.2 mm
jemný piesok: 0.2-0.02 mm
prach: 0.02-0.002 mm
íl: pod 0.002 mm

Hrudovitá - hrudkovitá štruktúra pôdy

2008-09-08T10:07:00.001+02:00

Pôda sa skladá z makroagregátov veľkosti 10-15 mm a viac, približne guľovitého tvaru s nerovným povrchom. Štruktúra pôdy, vznikajúca najmä v povrchových horizontoch ťažších obrábaných pôd pri zvýšenej vlhkosti.

Fluvizem glejová (FMg)

2008-09-08T09:52:00.000+02:00

Fluvizem s nástupom glejového Gr-horizontu v hĺbke 50-100 cm.

AoGo
A/CGo
Go
Gro
Gr

Fluvizem kultizemná (1), Bratislava, Vlčie Hrdlo

2008-09-04T15:08:00.000+02:00

Charakteristický pedotop fluvizeme kultizemnej, karbonátová varieta. Podunajská nížina, celok Podunajská rovina. Bratislava, Vlčie Hrdlo, v strede nevýrazná terénna vlna - zvyšok dunajského ramena, aktívneho do konca 18. storočia.

Kultizemný melioračný Akm horizont

2008-09-04T14:41:00.000+02:00

Kultizemný horizont, ktorý má v hĺbke väčšej ako 35 cm aspoň jednu z týchto vlastností:

1. znaky kultivácie (homogenizáciu vrstvy, zreteľný až ostrý prechod, svetlejšia farba hozirontu ako podložného horizontu, zhutnenie na jeho spodnej hranici)

2. prímes agrochemikálií, vápenca, maštaľného hnoja a iných organo-minerálnych zúrodňovacích komponentov.

Černozem kultizemná (1), Trnavská tabuľa, Voderady

2008-09-04T14:20:00.002+02:00

Černozem kultizemná na spraši, Podunajská nížina, podcelok Trnavská pahorkatina, časť Trnavská tabuľa. Voderady (pri Jozefovom majeri), sklon svahu 2.1 stupňa. © P.Pišút.

Horizonty:

Akp 0-20 cm

Am 20-65 cm

A/C 65-100 cm

C nad 100 cm

Černozem kultizemná (ČMa)

2008-09-04T14:20:00.001+02:00

Černozem s kultizemným ornicovým horizontom Akp-horizontom do hĺbky 35 cm.

Akp
Am
A/C
C

Černozem kultizemná (1), Trnavská tabuľa, Voderady
Černozem kultizemná (2), Podunajská rovina, Kvetoslavov

Kultizemný ornicový Akp horizont

2008-09-04T14:09:00.000+02:00

Kultizemný horizont, ktorý má v hĺbke 10-35 cm aspoň jednu z týchto vlastností:

1. znaky kultivácie (homogenizáciu vrstvy, zreteľný až ostrý prechod, svetlejšia farba hozirontu ako podložného horizontu, zhutnenie na jeho spodnej hranici)

2. prímes agrochemikálií, vápenca, maštaľného hnoja a iných organo-minerálnych zúrodňovacích komponentov.

Akpc horizont na antropogénne premiestnenom (navezenom) karbonátovom aluviálnom materiáli. Fluvizem kultizemná karbonátová, Bratislava - Rača.

Akp horizont černozeme kultizemnej so zaoraným úlomkom stonky kukurice. Trnavská tabuľa, Voderady. © P.Pišút

Akp horizont silne skeletnatej kambizeme kultizemnej na štrkopieskoch terasy rieky Dunaj. Devínska Nová Ves, foto 8.5.2007 , © P.Pišút.
Ostrý prechod Akpc horizontu (0-25 cm) do piesčitého pôdotvorného Cc substrátu. Fluvizem kultizemná, Bratislava, Podunajské Biskupice, Lieskovec, foto 11.4.2009 © P.Pišút.

Rašelinový saprický Ots horizont

2008-07-25T12:37:00.000+02:00

Rašelinový horizont, ktorý obsahuje do 30 % nerozložených zvyškov rastlinných pletív bylín (zvyšok je značne rozložený, charakter rastlinných zvyškov sa nedá identifikovať).

Rašelinový folický Otl horizont

2008-07-25T12:28:00.000+02:00

Rašelinový horizont, obsahujúci viac než 70 % zvyškov nerozložených častí rastlinných pletív bylín, z toho najviac šachorovitých rastlín (Cyperaceae), hlavne ostríc (Carex spp.).

Lat. folium "list"

Nerozložené zvyšky stoniek a listov šachorovitých rastlín (Cyperaceae) v slatinnej rašeline, tvoriacej časť výplne zazemneného dunajského ramena na Žitnom ostrove, pri obci Dolný Bar, lokalita "Petre". Foto © P.Pišút.

Rašelinový mezický Otm horizont

2008-07-24T12:51:00.001+02:00

Rašelinový horizont, ktorý obsahuje 30 - 70 % nerozložených rastlinných pletív bylín.

Rašelinový fibrický Otf horizont

2008-07-24T12:47:00.000+02:00

Rašelinový horizont, ktorý obsahuje 70 a viac % nerozložených rastlinných pletív, z toho najviac machov.

Lat. fibra "vlákno"

Fibrická rašelina z hĺbky 60-80 cm s fosílnym plodom bližšie neurčenej močiarnej rastliny. Prechodné rašelinisko na svahovej terase, spodina pôdy zo zvetralín paleogénneho pieskovca. Foto © P.Pišút

Organozem modálna (1), Žiar

2008-07-24T12:16:00.000+02:00

Organozem modálna, kyslá, Žiar, Dolinky. Prechodné rašelinisko na svahovej terase, spodina pôdy zo zvetralín paleogénne pieskovce. Foto © P.Pišút

Pôdny profil
0-110 cm Otm (Otf?)

Vegetačný kryt: mokradná vegetácia s Equisetum telmateia, Menyanthes trifoliata, Trollius europaeus, Carex panicea, Carex davalliana, Crepis paludosa, Cirsium palustre, Juncus sp., Filipendula ulmaria, Mentha aquatica, Lathyrus pratensis, Deschampsia caespitosa, Molinia coerulea, Pinguicula vulgaris, Eriophorum sp. a i.

Organozem modálna (OMm)

2008-07-24T12:09:00.000+02:00

Organozem s rašelinovým fibrickým (vrchoviskovým) Otf-horizontom (nad 50 cm), alebo s humolitovým Oh-horizontom (nad 100 cm).

Otf-Gro-Gr
Oh-Gro-Gr

Organozem modálna (1), Žiar

Pôdy minerálne silné

2008-07-23T16:13:00.000+02:00

Minerálne silné pôdy sa tvoria najmä na horninách:

trachyt
syenit
znelec
andezity
amfibolity
vápence
dolomity
niektoré ílovité bridlice.

Kambizem podzolová (1), Horný Smokovec, Vysoké Tatry

2008-07-23T15:10:00.001+02:00

Pôdny profil:
0-2 cm: Oo
2-10 cm: Aup
10-40 cm: Bvs, obsah skeletu 15 % (0.6-1 cm)
40-70 cm: B/C, obsah skeletu 10 % (0.5-1 cm)

Kambizem podzolová (KMp), Vysoké Tatry, Horný Smokovec, asi 50 m južne od tatranskej dráhy, nadmorská výška okolo 900 m n. m. Zvažujúci sa chrbát z fluvio-glaciálnych sedimentov rozplavenej morény, pôdotvorný substrát: hlinitý piesok s drobným štrčkom.

Vegetačný kryt: zvyšok porastu po veternej kalamite - borovica lesná (Pinus sylvestris), smrekovec (Larix decidua). Kry: ojedinele baza červená (Sambucus racemosa). Bylinný podrast: čučoriedka (Vaccinium myrtillus), slmz (Calamagrostis sp.), Maianthemum bifolium, semenáčiky jaseňa (Fraxinus excelsior).

Ranker modálny (1), Západné Tatry, Žiarska dolina

2008-07-23T14:57:00.000+02:00

Ranker modálny (pedotop), silne skelatnatá lesná pôda so silikátovým A-horizontom zo zvetralín granitoidov. Západné Tatry, Žiarska dolina, sutinové úžľabinové spoločenstvo na úpätí svahu Baranca v pásme smreka.

Umbrický podzolový horizont Aup

2008-07-23T14:43:00.000+02:00

Umbrický horizont, ktorý má vybielené zrná po translokovaných (vyplavených) oxidoch železa Fe2O3.

Kambizem podzolová (KMp)

2008-07-23T14:34:00.000+02:00

Kambizem s kambickým podzolovým Bvs-horizontom, bez prítomnosti eluviálneho E-horizontu.

Aup
Bvs
B/C
C

Kambizem podzolová (1), Vysoké Tatry
Kambizem podzolová (2), Nízke Tatry, Jasná